Slavín (Bratislava)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Slavín je Bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Spolu s cintorínom padlých v prvej svetovej vojne v Petržalke predstavuje jediný vojenský cintorín v Bratislave.
| Slavín | |
| Cintorín s pamätníkom | |
 Detail vojaka na Slavíne | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°09′14″S 17°05′59″V |
| Rozloha | 10 000[1] m² |
| Architekt | Ján Svetlík a kol. |
| Štýl | socialistický realizmus |
| Vznik | 1960 |
| Pre verejnosť | Verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | z ulice Na Slavíne, Pažického, linka č. 147 |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| Pred r. 2002[2] | |
| - názov | Pamätník Slavín |
| ÚZPF[3] | |
| - číslo | 204/1-11 |
| - dátum zápisu | 23.10. 1963 |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Wikimedia Commons: Slavín v Bratislave | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 317 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.
Kvôli stavbe Slavína bola zbúraná veža kostola Panny Márie Snežnej, aby nezavadzala vo výhľade. Aj Alexander Trizuljak, autor sochy sovietskeho vojaka na vrchole pamätníka, proti odstráneniu veže protestoval, avšak bezúspešne. Oficiálne bola demontáž veže zdôvodnená jej zlým stavom a záchranou kostola. Pôvodne sa predpokladalo zníženie veže o polovicu, napokon bola zbúraná celá.[4]
Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a je jednou z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.
Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione).
Celá koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.
Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7-metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.
Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf:
- Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit
- nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly
- za hrdosť človeka za život ľudstva súci
- za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili
V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia, Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.
V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka. Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.
- V roku 2005 Slavín navštívil ruský prezident Vladimír Putin pri príležitosti svojej návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom.
- 4. apríla, v deň výročia oslobodenia Bratislavy, sa na tomto mieste vzdáva pocta padlým sovietskym vojakom. Tradične sa na pamätnej ceremónii zúčastňuje aj prezident SR.
Vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov vznikajú deformácie terénu. Zemina v hroboch na Slavíne zvetráva. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť. Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali.
.svg){kind=small}
Výhľad na Bratislavu
Výhľad na Bratislavu
Výhľad na Bratislavu
Vchod do areálu z ulice Na Slavíne / Mišíkova.
Vchod do areálu z ulice Stará vinárska a od zastávky trolejbusov Búdková.
Upozornenie pre návštevníkov v 3 jazykoch.
Kvety na hroboch sovietskych vojakov, 4. apríl
Pamätník Slavín 2012
Reliéf so sovietskymi vojakmi
Pohľad na pamätník
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
