Sláčik
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sláčik alebo slák je pomôcka zásadného významu potrebná na hru na sláčikové nástroje (husle, violu, violu da gamba, violončelo, kontrabas). Vyvíjal sa asi od 9. storočia, terajšia podoba pochádza z konca 18. storočia od francúzskeho husliara F. Tourteho.[1]