Skalka (rekreačné stredisko)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Skalka alebo Skalka pri Kremnici je zimné ako i letné rekreačné stredisko na strednom Slovensku pri meste Kremnica aj s Horskou službou[1]. V Kremnici vznikol v roku 1914 prvý lyžiarsky oddiel na Slovensku a v januári 1914 sa tu konali celouhorské preteky v lyžovaní, preto bola nazývaná slovenský Semmering[2][3][4]. Súčasný prevádzkovateľ sedačkovej lanovky propaguje teraz Skalku ako Skalka Arena.
| Skalka | |
| rekreačné stredisko | |
 Mapa strediska | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Nadmorská výška | 1 000 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′21″S 18°59′03″V |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Krahule |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Kremnické vrchy | |
| Webová stránka: www.skalkaarena.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Leží v Kremnických vrchoch na západnom úpätí rovnomenného vrchu (1 231,6 m n. m.). Nachádza sa v severovýchodnom cípe okresu Žiar nad Hronom, vedie sem cesta II/578 z Kremnice (9 km severovýchodne od centra mesta), ktorá končí pri vysielači Suchá hora.
„Kremnica má všetky prírodné i ľudské predpoklady vzrásť na mesto cestovného ruchu prvoradého významu... ktoré treba zhodnotiť a využiť zdokonalením zariadení technických dopravných a ubytovacích...“ uvádzal sídelný zemepis Kremnice, vydaný v roku 1948.[5] Počiatky rozvoja cestovného ruchu v Kremnici a okolí súviseli s vybudovaním železnice Zvolen – Vrútky v rokoch 1870-72.[6]
Ako prvá bola postavená útulňa vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom na Skalku s názvom Lovecký roh/Jägerhorn (používal sa aj názov Jegerhorňa). V roku 1889 stála už vedľa aj Vila Františka Jozefa, obidve budovy projektoval architekt Sándor Aigner.[7] Postupne pribudli ďalšie chaty: Alžbeta/Alica, Zoja. Spolu s dobou sa menili aj názvy jednotlivých objektov. Z čias monarchie bol z vily Františka Jozefa počas prvej československej republiky hostinec K hájnikovi, ústredná budova ozdravovne bola Zechenterov dom a dve menšie vilky Alica a Hviezdoslav.[7] Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica.[6] V období socializmu sa celý areál označoval jednotným názvom Rekreačné stredisko ROH Hron. Po roku 1989 nehnuteľnosti postupne menili majiteľov a dostali sa do súkromných rúk.[7] Dnešný názov, týchto, v roku 2022 chátrajúcich zariadení vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom, je rekreačné stredisko Toliar.[6][7]
Na Skalke bola postavená ako prvá drevená poschodová turistická chata v roku 1913 vo výške 1188 metrov n.m. „Oficiálne Jánošíkovu búdu, čo je jej pôvodný názov, otvorili 7. decembra 1913. Podľa dobových prameňov patrí k trom najstarším horským chatám v Horných Uhrách, staršie boli len dve v Tatrách.“[8] Neskôr bola označovaná podľa jej medzivojnového správcu ako Teplického chata. Chatu vybudovalo mesto a mesto ju aj vlastnilo. Hneď v tomto roku 1913/1914 sa na Skalke konali aj prvé lyžiarske preteky vo vtedajšom Uhorsku.[6] Chata bola v roku 1945 vypálená a ako murovanú, no už len prízemnú ju obnovili v 60. rokoch. Najskôr slúžila ako sklad pri výstavbe neďalekého televízneho vysielača na Suchej hore, neskôr ju odkúpil Elektrovod Bratislava. Dnes ju vlastní kremnická spoločnosť Elba a jej názov je Chata na Skalke.[8]
Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia bola vybudovaná (tzv. stará) spevnená cesta na Skalku a následne Hotel na Skalke (po vojne Hotel ROH)[6] V roku 1947 namiesto vypálenej Teplického chaty bola postavená nová murovaná chata Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), avšak nie priamo v sedle, ale kúsok nižšie. Tento trend bol zvrátený komunistickým prevratom v roku 1948. Následný vývoj ukázal, že nielen kapitalisti ale aj mestá prišli o svoj majetok. Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica. Od 1.1. 1950 sa celý rozsiahly pozemkový majetok mesta o rozlohe vyše 10 tisíc hektárov na základe zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov stal štátnym vlastníctvom a jeho správa bola mestu odňatá. Do štátneho vlastníctva prešli aj lesné pozemky na Skalke. Poštátnené boli aj mestské kúpele v Turčianskych Tepliciach, Mestský hotel v Kremnici atď.[6] Mestský hotel, s veľkými nákladmi mesta po vojne obnovený a zrekonštruovaný, prešiel pod národný podnik Interhotely Ružomberok a potom sa dostal do vlastníctva Revolučného odborového hnutia (ROH). Spolu s ním, sa do vlastníctva odborov dostalo aj vyše 10 hektárov lesných pozemkov neslúžiacich na prevádzku hotela. Chata KSTL sa dostala pod Mincovňu v Kremnici. Prínosom bolo vybudovanie novej cesty na Skalku v 60-tych rokov, čo súviselo s prevádzkovaním vysielača Suchá hora, ktorý bol spustený v roku 1960. K ďalšiemu postupnému rozvoju cestovného ruchu došlo na Skalke až od 70-tych rokov 20. storočia. Bola zriadená špecializovaná štátna organizácia: Okresná správa cestovného ruchu (OSCR), ktorá bola z Kremnice presunutá do sídla okresu v Žiari nad Hronom. Na Skalke bola vybudovaná chata Limba, testservis a niekoľko lyžiarskych vlekov.
Po Nežnej revolúcii bol na základe reštitúcie majetku miest a obcí, ku ktorej došlo v júni roku 1992, mestu Kremnica vrátený jeho historický pozemkový majetok o výmere ca 10 tisíc hektárov, ktorý pozostáva najmä z lesných pozemkov. Mesto sa opäť stalo vlastníkom prevažnej časti pozemkov na Skalke (aj keď nie 100% ako v oku 1949) v katastrálnom území Kremnica tak aj v katastrálnom území Krahule. Mesto malo vo svojom vlastníctve aj všetky zariadenia vybudované OSCR a pre spravovanie a prevádzkovanie nadobudnutých zariadení založilo dňa 29. júla 1993 obchodnú spoločnosť Limba - Skalka, spol. s.r.o. Mesto, zastúpané primátorom Miroslavom Nárožným, vložilo do základného imania nepeňažný vklad - chatu Limba a ďalšie zariadenia v hodnote 22 756 000 Sk. Ďalším, menšinovým spoločníkom bola spoločnosť VAB, a.s. s peňažným vkladom 5 000 000 Sk. Neskôr (v roku 1997) spoločnosť VAB, a.s. nahradila VAB SIPOX a.s. a v roku 2000 spoločnosť TB TRADE, a.s., ktorá postupne ovládla väčšinu v Limba - Skalka, a týmto prešla do vlastníckej tejto spoločnosti chata Limba aj lyžiarske vleky. VAB aj Limba - Skalka, spol. s r.o. skončili v roku 2016 v konkurze.[6] [9][10][11]
Nachádza sa v ňom 5 zjazdoviek, 5 vlekov a sedačková lanovka. Areál na bežecké lyžovanie bol v roku 2011 pomenovaný po Rudolfovi Čilíkovi, nestorovi slovenského bežeckého lyžovania a kremnickom rodákovi. Štadión sa skladá z in-line dráhy, ktorá je večer aj osvetlená a troch základných okruhov:[12]
- Južný okruh cez Hostinec, ktorý ma cca 21 km
- Severný okruh v dĺžke 22,6 km a
- Západný okruh v dĺžke 23.5 km
Najznámejším lyžiarskym podujatím poriadaným na Skalke je Biela stopa SNP. Ubytovanie poskytujú horský hotel Skalka a horské chaty Minciar a Limba a penzión Guldiner. Mesto Kremnica prevádzkuje komplex Skalka relax centrum, ktoré okrem bazéna a posilňovne umožňuje ďalší aktívny oddych.
"Vďaka snahe dobrovoľníkov a miestnych zanietencov Skalka je jedno z najlepších stredísk bežeckého lyžovania na Slovensku."[12]
Rekreačné stredisko je významnou križovatkou turistických chodníkov, stretávajú sa tu červeno, žlto a modro značkované chodníky. Cez stredisko vedie Cesta hrdinov SNP.
29. júna 2019 bol na Skalke otvorený najdlhší visutý most na Slovensku s dĺžkou 78,5 metra. Je súčasťou via ferraty.[13]
- po
značke (Cesta hrdinov SNP) z Kremnických Baní cez Krahule - po značke po hrebeni zo sedla Tunel (križovatka so žltou a modrou značkou)
- po
značke z Fončordy cez Bystrické sedlo - po
značke z Kremnice - po ceste z Kremnice
- Biela stopa
- miesto konania pretekov aj majstrovstvá Slovenska v bežkovaní
- oblastné preteky v zjazdovom lyžovaní žiakov a dorastencov
- od roku 1980 sa na svahu pri chate ROH uskutočňovali preteky v paralelnom slalome
- Veľkonočné vajce - karnevalová rozlúčka so snehom[14]
- súvisiaca súťaž "Big Air" v Kremnici
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
