From Wikipedia, the free encyclopedia
Silénos alebo Seilénos (starogr. Σιληνός, Σειληνός, lat. Silenus) je v starogréckej mytológii vychovávateľ a sprievodca boha vína Dionýza. Obvykle je zobrazovaný ako trochu pupkatý, plešatý a podgurážený starec s konskými ušami.[1]
O jeho pôvode sa nevie nič určité. Niekedy sa uvádza, že sa zrodil z krvi zmrzačeného Úrana, inokedy sa za jeho otca považuje boh Hermes alebo Pan a za matku Kybelé. Nič nie je známe ani o jeho mladosti, lebo v mýtoch ho opisujú už len ako starca.[1] Silénos bol daimón, ktorý predstavoval ducha divokej prírody. V umení bol často zobrazovaný ako napoly človek a napoly zviera, s ušami a niekedy i nohami a chvostom koňa. Často sa jeho meno uvádzalo v plurále (Siléni).[2] Neskorší siléni boli opití stúpenci Dionýza; zvyčajne holohlaví a tuční s hrubými perami, skrčenými nosmi a s nohami človeka. Neskôr sa množné číslo „siléni“ prestalo používať a asociovalo sa to len so Silénom, učiteľom a verným spoločníkom boha vína Dionýza.[3] Siléni boli starovekými autormi často zamieňaní so satyrmi a niekedy aj za boha Pana. Niekedy môže byť zložité rozlíšiť v umení zobrazenia silénov od satyrov, aj keď satyrovia mali kozie nohy a boli väčšinou mladí, kým siléni sa zobrazovali ako starí muži s konskými ušami.[2]
Silénos bol notoricky známy konzument vína, býval zvyčajne opitý a museli ho podopierať satyrovia alebo ho niesol somár. Silénos bol opísaný ako najstarší, najmúdrejší a najopitejší zo stúpencov Dionýza a hovorilo sa o ňom, že je vychovávateľom mladého boha. Vďaka tomu spadá do kategórie učiteľov či vychovávateľov bohov, ktorá zahŕňa napríklad aj Priapa, Hermafrodita, Kédalióna či Cheiróna.[4]
Keď bol Silénos opitý, tak mal jedinečné znalosti a moc proroctva. Najznámejší príbeh, ktorý sa so Silénom spája, je príbeh, kedy sa stratil a blúdil vo Frýgii, až kým ho roľníci nezachránili a nevzali k ich kráľovi Midasovi, ktorý sa k nemu správal láskavo. Na oplátku za Midasovu pohostinnosť mu Silénos porozprával niekoľko príbehov a kráľ, očarený Silénovým rozprávaním, ho zabával päť dní a nocí.[5] Dionýzos ponúkol Midasovi odmenu za jeho láskavosť voči Silénovi a Midas si vybral silu premeniť všetko, čoho sa dotkol, na zlato.
Silénos bežne figuruje v rímskych námetoch pre sarkofágy, stelesňujúcich transcendentné prísľuby dionýzovského kultu.
Papposilénos „tatko Silén“ je reprezentácia Siléna, ktorá zdôrazňuje jeho starobu, často vykresľovaný v satirických hrách alebo komédiách. Na maľbách na vázach sú jeho vlasy často biele a ako aj na soškách, tak má vypuklé brucho či ochabnuté prsia. V týchto zobrazeniach je často jasné, že Papposilénos je herec, ktorý hrá rolu. [6]
Koncom 19. storočia bol v Nemecku a vo Viedni symbolizmus zo starovekého Grécka reinterpretovaný prostredníctvom novej freudovskej prizmy. Približne v rovnakom čase secesný umelec Gustav Klimt používa neúctivého Silena s bacuľatou tvárou ako motív v niekoľkých dielach. [7]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.