švédska spisovateľka From Wikipedia, the free encyclopedia
Selma Ottiliana Lovisa Lagerlöfová (* 20. november 1858, Östra Emterwik, Švédsko – † 16. marec 1940, Mårbacka) bola popredná švédska spisovateľka.
Selma Lagerlöfová | |
švédska spisovateľka | |
Selma Lagerlöfová v roku 1909 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Selma Ottiliana Lovisa Lagerlöfová |
Narodenie | 20. november 1858 |
Östra Emterwik, Švédsko | |
Úmrtie | 16. marec 1940 (81 rokov) |
Mårbacka, Švédsko | |
Štátna príslušnosť | Švédsko |
Dielo | |
Žánre | román, poviedka, rozprávka |
Literárne hnutie | novoromantizmus |
Významné ocenenia | Nobelova cena za literatúru |
Podpis | |
Odkazy | |
Selma Lagerlöfová na selmalagerlof.org | |
Projekt Guttenberg | Selma Lagerlöfová (plné texty diel autora) |
Selma Lagerlöfová (multimediálne súbory na commons) | |
Narodila sa v rodine dôstojníka a statkára. Proti vôli rodičov vyštudovala učiteľský ústav a v rokoch 1885 – 1896 pôsobila ako učiteľka v Landskrone, no potom sa stala spisovateľkou na plný úväzok. V roku 1897 sa presťahovala do Falunu. Neskôr žila v Sunne, až v roku 1908 kúpila po otcovom bankrote späť rodný majetok v Mårbacku a usadila sa na ňom.
Jej prvým úspešným románom bol dvojdielny román „Gösta Berling“ (1891), ktorý je dodnes jedným z najromantickejších diel švédskej literatúry. Po ňom nasledovala zbierka „Neviditeľné putá“ (1894) a román „Jeruzalem“ (1901 – 1902), ktorý pripomína staroislandské ságy. Rozprávková kniha „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“ (1906 – 1907) je vlastne svojráznym cestopisom po Švédsku, ktorý napísala na objednávku pre potreby švédskych škôl a slúžil ako učebnica švédskej vlastivedy. Napísala niekoľko diel z rodného kraja a založené na vlastných spomienkach („Denník“, „Memoáre dieťaťa“, „Löwensköldov prsteň“).
Veľkého uznania sa jej dostalo v roku 1909, kedy bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru (ako dovtedy prvá žena). V roku 1914 sa sama stáva členkou spoločnosti spisovateľov ocenených Nobelovou cenou za literatúru – Švédskej akadémie. Na začiatku 2. svetovej vojny poslala svoju medailu fínskej vláde, aby im pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu. Fínska vláda sa získala potrebné peniaze iným spôsobom a medailu jej vrátila.
Bola blízkou priateľkou Sophie Elkanovej s ktorou veľa cestovala po Taliansku a blízkom Východe. Výber z ich korešpondencie vyšiel knižne v roku 1992 pod názvom „Du lär mig att bli fri“ (Učíš ma slobode).
Patrí k vrcholným predstaviteľom švédskeho novoromantizmu, jej dielo je preniknuté humanistickou vierou v človeka a vyniká skvelým realistickým rozprávačstvom a bohatou fantáziou, pričom jej knihy vynikajú nadčasovou múdrosťou a morálnym ponaučením. Jej portrét sa dostal v roku 1991 na švédsku 20 korunovú bankovku.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.