Sedimentárne fácie

Sedimentárna fácia je označenie predpokladaného prostredia vzniku usadenej horniny. Charakterizuje ju súbor znakov, ktoré určujú za akých podmienok sediment vznikal.

V prípade deskriptívneho hodnotenia celkovej litológie sa používa na označenie konkrétnych horninových telies ako tzv. litofácia, napríklad fácia hľuznatých vápencov. V prípade definovania na základe skamenelín možno hovoriť o biofáciách. Podobne existujú aj ichnofácie, čo sú prostredia rozoznávané na základe stôp po činnosti živočíchov, tzv. ichnofosílií. Pre sedimentológiu má tiež význam výskyt mikrofácií, definovaných na základe mikroskopického štúdia hornín.

Termín fácia, ktorý bol významným prínosom k základom modernej stratigrafie zaviedol švajčiarsky geológ Amanz Gressly v roku 1838.

Eolické prostredie, údolie Timna, Negevská púšť, Izrael

Rífová fácia, typická veľkou akumuláciou živých organizmov, väčšinou tvorená vápencom

Sedimentárne fácie - depozičné prostredia
Kontinentálne	Subaerické	Reziduálne
		Eolické
		Glaciálne
		Vulkano-terestriálne
	Subakválne	Fluviatilné
		Limnické
Prechodné	Deltové	Brakické (kaspibrakické a eubrakické)
	Lagunárne
		Hypersalínne
	Supralitorál	Rífová fácia
Morské
	Eulitorál
	Sublitorál
	Hlbšie nereitikum	Pelagická - šíromorská fácia
	Batyál
	Abysál
	Hadál

Rozoznávanie typov sedimentačného prostredia

Sedimentačné prostredia sa vo fosílnych sedimentoch rozoznávajú na základe kombinácie faciálnej analýzy, sedimentárnych textúr a fosílií. Z fosílií sú najdôležitejšie ekologicky významné skameneliny, ktoré jednoznačne indikujú prostredie, v ktorom žili. Napr. planktonické dierkavce alebo amonity indikujú šíromorské prostredie s normálnou salinitou. Nálezy zubov nosorožcov alebo deinotérií, však indikujú kontinentálne podmienky. Štúdium fosílnych sedimentačných prostredí je založené na poznaní súčasných.

Referencie

• Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

Portál vied o Zemi