From Wikipedia, the free encyclopedia
Saponíny sú heteroglykozidické zlúčeniny izoprénového pôvodu, ktoré sa nachádzajú prevažne v rastlinách.[1] Ide o zlúčeniny, ktoré majú veľa biologických účinkov.[2] Saponíny sa skladajú z hydrofilnej sacharidovej zložky a lipofilného aglykónu (sapogenínu) a preto majú vlastnosti povrchovo aktívnych látok.[3] Aglykóny saponínov sú zlúčeniny odvodené buď od triterpénových alkoholov alebo od steroidov. [2] Podľa toho ich delíme na triterpenické a steroidné saponíny.
Pochádzajú z derivátov tritrpenoidov lupeolu, α-amarínu a β-amarínu. Nachádzajú v rozličných rastlinných čeľadiach. Najviac sa nachádzajú v koreňovej časti rastliny. Jeden z najznámejších triterpenických saponínov sójový saponín Aa nachádzajúci sa v sóji fazuľovej (Glycine max) je zodpovedný za horkú zvieravú chuť.[2] Sójový saponín Bb sa nachádza v strukovinách cícer baraní (Cicer arietinum) a šošovica jedlá (Lens culinaris). V sladkovke hladkoplodej (Glycyrrhiza glabra) je glycyrizín, saponín zodpovedný za sladkú chuť koreňa tejto rastliny. Zdrojom saponínov je aj špenát siaty (Spinacia oleracea). K tejto skupine sa radí aj theasapogenol A a B z čajovníka čínskeho (Camellia sinensis).[2][3] Mydlica lekárska (Saponaria officinalis, Caryophyllaceae), ktorá prepožičala meno celej skupine saponínov, obsahuje saponariozid A a B.[4]
Triterpenické saponíny však nenachádzajú svoj pôvod len v rastlinách, boli objavené už aj v telách živočíchoch, napríklad u Cercodemas anceps (Echinodermata), ktoré sú ľudovo známe ako morské uhorky.[5] Pre vysoký obsah bioaktívnych látok sa uvažuje o ich zaradení do skupiny tzv. funkčných potravín.[6]
Rastlina | Triterpenické sapogeníny | Triterpenické saponíny |
Sója fazuľová
Glycine max |
sójový sapogenín A | sójový saponín Aa |
Fazuľa obyčajná
Phaseolus vulgaris |
sójový sapogenin B | sójový saponín Bb |
Hrach siaty
Pisum sativum |
sójový sapogenín B | sójový saponín Bb |
Šošovica jedlá
Lens culinaris |
sójový sapogenín B | sójový saponín Bb |
Cícer baraní
Cicer arientinum |
sójový sapogenín B | sójový saponín Bb |
Cukrová repa
Beta vulgaris |
kyselina oleánová | |
Špenát siaty
Spinacea oleracea |
kyselina oleánová
hederagenín |
|
Mrlík čílsky
Chenopodium quinoa |
kyselina fytolakkagénová
kyselina oleánová hederagenín |
|
Kvilaja mydlová
Quillaia saponia |
kyselina gypsogénová
kyselina kvilajová |
|
Lucerna siata
Medicago sativa |
tridezmozid kyseliny zahnovej
bidezmozid kyseliny medikagénovej |
|
Čajovník čínsky
Camellia sinensis |
theasapogenol A
theasapogenol B |
|
Sladkovka hladkoplodá
Glycyrrhiza glabra |
kyselina glycyrhetinová | glycyrizín |
Mydlica lekárska
Saponaria officinalis |
saponariozid A
saponariozid B |
Medzi steroidné saponíny patria tie, ktoré majú ako aglykóny naviazané steroidy spirostanol alebo furostanol. Sú špecifické pre čeľaď cesnakovité (Alliaceae), so zástupcami cesnak kuchynský (Allium sativum) a pór letný (Allium ampeloprasum). Officianalisiny či agarosiny sú triviálne nazvané steroidné saponíny rastliny asparágus lekársky (Asparagus officinalis, Asparaceae), a ako aj u iných saponínov aj tieto, sú zodpovedné za jeho horkú chuť.[2]
Rastlina | Steroidné sapogeniny | Steroidné saponíny |
Cesnak kuchynský
Allium sativum |
odvodené od sitosterolu | |
Cesnak cibuľový
Allium cepa |
kyselina oleanová
β-amarín gitogenín diosgenín |
|
Pór letný
Allium ameloprasum |
kyselina oleánová
gitogenín |
|
Asparágus lekársky
Asparagus officinalis |
officinalizíny
asparagozíny | |
Rod dioskórea
Dioscorea |
diosgenín
jamogenín |
Medzi účinky saponínov môžeme zaradiť napríklad zníženie povrchového napätia. Tento jav vedie v roztokoch k tvorbe bublín, čoho môžeme využiť napríklad na výrobu šampónov alebo prostriedkov na umývanie riadu. Ďalším účinkom je napríklad ich štipľavá chuť, ktorá je prítomná napríklad v čajoch.[2]
Čo sa týka biologických funkcií, saponíny pôsobia proti únave, kardioprotektívne a imunomodulačne. Boli zistené aj antifungicídne účinky, ktoré sú spôsobené napojením saponínov na steroly v membráne buniek húb, čo vedie k strate membránovej integrity.[7]
U saponínov je tiež dokázaný účinok na vstrebávanie cholesterolu, pričom absorpciu z tenkého čreva znižuje.[8] V neposlednom rade saponíny inhibujú rast nádorových buniek. In vitro a in vivo štúdie ukázali, že steroidné saponíny preukazujú jedinečné využitie v oblasti protinádorovej liečby. Inhibujú proliferáciu a indukujú apoptózu nádorových buniek. Dokážu blokovať bunkový cyklus nádorových buniek, alebo ho úplne zastaviť. Takúto schopnosť preukazuje napríklad steroidný saponín diosgenin z rastlín rodu Dioscorea.[9]
Negatívom týchto látok je ale schopnosť tvoriť komplexy so železom, zinkom alebo vápnikom, čo vedie k nevyužiteľnosti týchto iónov v ľudskom tele. K tomuto stavu však dochádza až pri vysokých dávkach saponínov.[7][8]
Bola dokázaná hemolytická aktivita týchto chemických zlúčenín. V ich prítomnosti v rastlinných extraktoch, či drogách dochádza k prasknutiu membrány červených krviniek z dôvodu nezvratného poškodenia lidipovej dvojvrstvy.[10]
Pre svoje organoleptické vlastnosti, ako je štipľavá chuť, sa počas kulinárnej úpravy cielene saponíny z potravín odstraňujú, alebo sa znižuje ich množstvo. To možno docieliť umytím a namáčaním, kedy čiastočne vylúhujú do vody, preto je dobré takúto vodu už nepoužiť na prípravu jedla. Ich odstránenie docielime olúpaním povrchovej vrstvy. Najlepší výsledok sa však docieli naklíčením a povarením strukovín. Saponíny z cukrovej repy sa odstránia rafináciou cukru.[2][3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.