Salonta
Mesto (municípium) v Bihárskej župe v Rumunsku From Wikipedia, the free encyclopedia
Salonta (maď. Nagyszalonta alebo len Szalonta) je municípium v Bihárskej župe v Rumunsku. V rámci Rumunska sa nachádza na jeho severozápade, v rámci župy na jej juhozápade na hraniciach s Maďarskom, čo vidieť aj na etnickej skladbe mesta. V meste sa nachádza slovenský konzulárny úrad[1] a slovenský hotel Slávia[2].
| Salonta | ||
| maď. Nagyszalonta | ||
| municípium | ||
 Národné kolégium v Salonte | ||
|
||
| Štát |  Rumunsko | |
|---|---|---|
| Župa |  Bihárska župa | |
| okrsky | Centru, Cartierul Avram Iancu, Cartierul Gară, Gacso, Fuveskert, Moară | |
| Súradnice | 46°48′S 21°39′V | |
| Obyvateľstvo | 17 735 (2011) | |
| Hustota | 2,119 obyv./km² | |
| Vznik | 1332 | |
| Primátor | Lázsló Török (UDMR) | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
| PSČ | 26975 | |
  Poloha mesta v Rumunsku
| ||
| Wikimedia Commons: Salonta | ||
| Webová stránka: salonta.ro | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332, kedy ju pápežský dokument spomína ako „Socerdas de ville Zalantha“. Tento názov mesta vydržal až do obdobia uhorskej autonómie, keď sa prešlo na používanie názvu v maďarskom jazyku a neskôr v jazyku rumunskom (čo de facto nezmenilo výslovnosť názvu mesta). Do 16. storočia patrí mesto šľachtickému rodu Toldiovcov a stáva sa významným centrom obchodu, najmä kvôli blízkosti hradu Culişer. V tomto období má mesto asi 300 obyvateľov. Roku 1598 Turci zničili hrad Culişer a vypálili Salontu. V tomto období vyrástla v centre mesta Vartovka „Turnul Ciunt“. Turecká okupácia však mestu prekvapivo prináša rozvoj, najmä niektorých remeselných činností. Počas revolúcie 1848 tu pôsobí básnik János Arany. Po revolúcii prichádza do mesta obdobie vzniku cechov - prvý, obuvnícky vzniká roku 1820. Po druhej svetovej vojne, od roku 1948 začína mesto meniť svoj charakter zo sídla takmer čisto agrárneho na industriálne. Vznikne tu niekoľko podnikov, avšak 65 % miestneho priemyslu tvorí priemysel potravinársky.
Mimo iné menšiny žije v Salonte aj malá slovenská menšina. V roku 2002 žilo v tomto meste 45 Slovákov.[3]
| Náboženské zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 34,27 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 47,64 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 7,21 % | |||
| Babtistická cirkev | 3,15 % | |||
| Nezistené (bez vyznania) | 4,77 % | |||
| Ostatné | 2,93 % | |||
Békéscsaba, Maďarsko- Csepel, Maďarsko
- Derecske, Maďarsko
- Hajdúböszörmény, Maďarsko
- Nagykőrös, Maďarsko
Rimavská Sobota, Slovensko- Sarkad, Maďarsko
- Túrkeve, Maďarsko
Park v okrsku Centru
Alej v parku v okrsku Centru
Najväčší kotol na guľáš na svete
Hotel Slávia
Vstup do hotela Slávia a slovenského konzulárneho úradu
Kostol rumunskej pravoslávnej cirkvi
Železničná stanica
Pamätná izba Jánosa Aranyho
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Salonta na rumunskej Wikipédii.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
