Saharská arabská demokratická republika

Saharská arabská demokratická republika (skrátene často Západná Sahara alebo SADR zo Sahrawi Arab Democratic Republic) je štát, ktorý vyhlásil Front Polisario vo februári 1976 na území dovtedajšej španielskej provincie Španielska Sahara.

Saharská arabská demokratická republika
Vlajka Znak
Národné motto: Sloboda, demokracia, jednota
Štátna hymna: Jábanij es-Sahará
Miestny názov
• dlhý	Al-džumhúrija al-Arabija as-Sahrawija ad-dímúkrátíja
• krátky	-
Hlavné mesto	El-Aaiún (obsadené Marokom), Bir Lehlu (symbolicky a dočasne), Tindúf (de facto, leží v Alžírsku) °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky	arabčina
Štátne zriadenie	republika
Vznik	27. február 1976
Susedia	Alžírsko, Mauritánia, Maroko
Rozloha  • celková  • voda (%)	266 000 km² (~75.)   0 km² (0,0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • hustota (júl 2005)	341 000 (~166.) 1,3/km² (~193.)
Mena	saharská paseta (MAD)
Časové pásmo  • Letný čas	GMT (UTC) bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	ESH / EH
Medzinárodná poznávacia značka	DARS
Internetová doména	.eh
Smerové telefónne číslo	+212

Hnutie Polisario tak reagovalo na marocko-mauritánsku okupáciu územia. Tá začala po podpise madridskej zmluvy 14. novembra 1975 medzi Španielskom, Marokom a Mauritániou. Španielsko sa v nej vzdalo správy nad územím a v rozpore s medzinárodným právom poverilo Mauritániu a Maroko dočasnou správou počas sťahovania španielskych jednotiek z územia. Potom malo dôjsť k usporiadaniu referenda o budúcnosti územia v súlade s právom na sebaurčenie a dekolonizáciu. Maroko a Mauritánia ale vnímali túto správu ako povolenie k okupácii územia a referendum nehodlali pripustiť. Marocký kráľ Hassan II. následne 16. novembra 1975 vyhlásil takzvaný Zelený pochod. Tvorilo ho asi 350-tisíc marockých roľníkov sprevádzaných marockou armádou. Polisario kládlo marockým a mauritánskym jednotkám odpor a 27. februára 1976 vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku. V ozbrojenom konflikte Polisaria s Marokom a Mauritániou (v roku 1979 uzavrela s Polisariom mier) zahynulo asi 15- až 20-tisíc ľudí.

Od prímeria v roku 1991 je územie SADR de facto obmedzené na juhovýchodné pohraničie celkového územia bývalej Španielskej Sahary (asi 20% územia), ostatné územie bývalej Španielskej Sahary reálne patrí Maroku. SADR územie neobsadené Marokom nazýva Slobodné pásmo. Maroko Západnú Saharu zvykne označovať ako Južné provincie. Na území sa nachádza misia OSN MINURSO.

História

Po evakuácii Španielov v dôsledku marockého zeleného pochodu Španielsko , Maroko a Mauretánia podpísali Madridské dohody 14. novembra 1975, šesť dní pred smrťou Francisca Franca . Maroko a Mauritánia odpovedali anektovaním územia Západnej Sahary . Dňa 26. februára 1976 Španielsko informovalo Organizáciu Spojených národov (OSN), že k tomuto dátumu ukončilo svoju prítomnosť v Západnej Sahare a vzdalo sa svojich povinností, v dôsledku čoho región stratil akúkoľvek riadiacu moc. Ani Maroko, ani Mauritánia nezískali medzinárodné uznanie a nasledovala vojna so snahou o nezávislosť.Front Polisario . OSN považuje Front Polisario za legitímneho zástupcu saharského ľudu a tvrdí, že ľud Západnej Sahary má právo na „ sebaurčenie a nezávislosť“.

Vytvorenie Saharskej arabskej demokratickej republiky bolo vyhlásené 27. februára 1976, keď Polisario vyhlásilo potrebu nového subjektu, ktorý by zaplnil to, čo považovali za politickú prázdnotu, ktorú zanechali odchádzajúci španielski kolonizátori. Zatiaľ čo nárokovaným hlavným mestom je bývalé hlavné mesto Západnej Sahary El-Aaiún (ktoré sa nachádza na území kontrolovanom Marokom), vyhlásenie sa uskutočnilo v dočasnom hlavnom meste exilovej vlády Bir Lehlou , ktoré zostalo na území kontrolovanom Polisariom. prímerie z roku 1991. Dňa 27. februára 2008 bol dočasný kapitál formálne presunutý do Tifariti .Každodenná práca sa však vykonáva v saharských utečeneckých táboroch v provincii Tindouf v Alžírsku , kde žije väčšina saharskej exilovej komunity.

Pozri aj

• Západná Sahara (územie)