Raoul I.
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Raoul I. alebo Rudolf Burgundský (* 890 – † 14. január 936, Auxerre) bol francúzsky kráľ (923 – 936).
| Raoul I. (Rudolf Burgundský) | |
| francúzsky kráľ | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 923 – 936 |
| Korunovácia | 13. júl 923 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 890 |
| Úmrtie | 14. január 936 Auxerre |
| Rodina | |
| Manželka |
Emma (* 894 – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku 921 |
| Otec | Richard Burgundský |
| Matka | Adelaida, dcéra Konráda z Auxerre |
| Odkazy | |
 | Raoul I. (multimediálne súbory na commons) |
Rudolf Burgundský bol 13. júla 923 v Saint-Médard zvolený za kráľa. Ako kráľ musel získať podporu v celom kráľovstve a zápasiť proti svojim odporcom (Hugo z Neustrie, Heribert II. z Vermandois, Giselbert Lotrinský). Rudolf síce nemal problémy s uznaním svojej moci v Burgundsku, zajatie kráľa Karola III. Heribertom II. však predstavovalo pre kráľa nebezpečnú hrozbu.
V roku 924 sa Giselbert a gróf Oto z Verdunu podrobili Rudolfovi, no koncom toho istého roku celé Lotrinsko padlo do rúk cisárovi Henrichovi I. Na juhu a západe krajiny bol Rudolf úspešnejší – v roku 924 mu zložil hold Viliam II. Akvitánsky, a po smrti Karola III. (9. októbra 929) aj mnoho veľmožov, ktorí sa doteraz správali neutrálne.
Po roku 930 dosiahol Rudolf niekoľko víťazstiev a v kráľovstve zavládol mier, čo posilnilo jeho legitimitu. Viliam I. normanský vojvoda (Viliam Dlhý meč) ho uznal v roku 933, čím kráľovské územie rozšíril po Bretónsko.
Najväčší problém mal Rudolf s Heribertom II., ktorý do roku 929 využíval zajatca Karola III. k nebezpečnému tlaku na Rudolfa. V roku 925 Heribert určil svojho 5-ročného syna Huga (* 920) za následníka reimského biskupa Seulfa, ktorý náhle zomrel, čím získal bohaté cirkevné statky.
Po roku 930 pustošili vojny Francúzsko aj Lotrinsko, lebo do konfliktu zasiahli aj Giselbert s kráľovým bratom Bosom. Roku 931 sa na Rudolfovu stranu priklonil aj Hugo Veľký (* 898) syn kráľa Róbert I.. Rudolf z Hugom Veľkým dobyli Reims a Hugo (syn Heriberta II.) bol zosadený z funkcie biskupa.
Rudolfovi prospela smrť Karola III. (929), neutralita cisára Henricha a rastúce uznanie v celej ríši. V roku 935 sa Rudolf na pohraničnej rieke Chiers stretol z Henrichom I. a Rudolfom II. Burgundským a uzavrel s nimi zmluvu o priateľstve.
Dohoda medzi Hugom a Heribertom viedla k vojne, v ktorej padol aj Rudolfov brat Boso Lotrinský.
Posledným Rudolfovým politickým činom bolo vykázanie Heribertových stúpencov do Laonu.
Na jeseň 935 kráľ ochorel a zomrel 14. januára 936 v Auxerre, je pochovaný v St.Colombe-les-Sens po boku svojho otca.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raoul I.J. Ehlers, H. Muller, B. Schneidmuller – Francouzští králové v obdobi stredoveku. Argo 2003.
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Raoul I. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Róbert I. |
Francúzsky kráľ 923 – 936 |
Nástupca Ľudovít IV. |
Raoul I. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Richard II. |
Burgundským vojvoda 923 – 936 |
Nástupca Hugo († 952) |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
