americko-slovenská informatička (1933 – ) From Wikipedia, the free encyclopedia
Ružena Bajcsyová, rodená Kučerová (angl. Ruzena Bajcsy; * 28. máj 1933 Bratislava)[1] je americká informatička a počítačová vedkyňa slovenského pôvodu, špecializujúca sa na oblasť robotiky. Pôsobí ako emeritná riaditeľka ústavu CITRIS (angl. Center for Information Technology Research in the Interest of Society, doslovne Centrum pre výskum informačných technológií v záujme spoločnosti) na Kalifornskej univerzite v Berkeley.[2] Je tiež vedúcou riaditeľstva National Science Foundation v oblasti počítačov a informácií s právomocou nad rozpočtom 500 miliónov dolárov.[3] Na Pensylvánskej univerzite viedla najmenej 28 doktorandov, ktorí získali titul Ph.D.[4]
| Ružena Bajcsyová | |
| americká informatička slovenského pôvodu | |
 Ružena Bajcsyová v roku 2013 | |
| Rod. meno | Ružena Kučerová |
|---|---|
| Narodenie | 28. máj 1933 (91 rokov) Bratislava, ČSR |
| Alma mater | Slovenská vysoká škola technická v Bratislave Stanford University |
| Manžel | Július Bajcsy (1953 – 1969) Sherman Frankel (1979 – ) |
| Deti | Klára (* 1957) Peter (* 1964) |
| Odkazy | |
| Webstránka | berkeley.edu |
| Commons |  Ružena Bajcsyová |
Narodila sa do židovskej rodiny stavebného inžiniera Felixa Kučeru. Jej matku zavraždila slúžka, keď mala 3 roky. Otec sa znovu oženil a rodina konvertovala na kresťanstvo. Na jeseň, 21. novembra 1944 boli jej rodičia zatknutí a o mesiac neskôr popravení gestapom. Od zatknutia a smrti sa zachránila tým, že bola so sestrou schovaná v zadnej miestnosti, kde si ich gestapo nevšimlo.[5] Týždeň zostali schované v byte a potom vyhľadali pomoc u známych, ktorí sa im spočiatku pomôcť obávali, no na ich naliehanie nakoniec skontaktovali Medzinárodný červený kríž, ktorého zamestnanci pre obe sestry našli miesto v detskom domove vo Zvolene.[6]
Po vojne vyštudovala odbor technické inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a než jej komunistický režim umožnil pokračovať v doktorandskom štúdiu, musela 5 rokov manuálne pracovať. V roku 1967 obhájila s dizertačnou prácou „K niektorým otázkam chovania sa kybernetických sústav pri procese učenia sa pod vplyvom určitých nahodilých prostredí“ titul „kandidát technických vied“ (CSc.). Doktorát z elektrotechniky získala ako vôbec prvá žena na Slovensku.[7][8] V tom istom roku využila ponuku práce na Stanfordovej univerzite. Hoci sa chcela vrátiť späť na Slovensko,[9] po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska sa už nevrátila.[6]
Po rozhodnutí zostať v USA získala v roku 1972 na Stanfordovej univerzite titul Ph.D. v informatike. Jej práca bola „Počítačová identifikácia textúrovaných vizuálnych scén“, pri ktorej bol jej školiteľom informatik John McCarthy, nositeľ Turingovej ceny. V roku 2001 získala v Slovinsku čestný doktorát na Ľubľanskej univerzite a v rokoch 2003 – 2005 bola členkou poradného výboru prezidenta pre informačné technológie. V novembri 2002 ju časopis Discover zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede.[10] V roku 2012 získala čestné doktoráty na Pensylvánskej univerzite a na Kráľovskom inštitúte technológií vo Švédsku. Neskôr pôsobila ako profesorka na Katedre informatiky a inžinierstva na Pensylvánskej univerzite, kde bola zakladajúcou riaditeľkou laboratória všeobecnej robotiky a aktívneho zmyslového vnímania (GRASP) a členkou Neurosciences Institute in the School of Medicine.[11] V roku 2013 získala cenu (IEEE Robotics and Automation Award) za jej pôsobenie na poli robotiky a automatizácie. V rámci svojej vedeckej činnosti sa podieľala na mnohých vedeckých publikáciách alebo ich častiach a vydala mnoho vedeckých článkov.[12]
Z prvého manželstva s Júliusom Bajcsym má dcéru Kláru (* 1957), ktorá je profesorkou počítačových vied na univerzite v Illinois a syna Petra (* 1964).[6][1] V roku 1979 sa vydala za Shermana Frankela, profesora fyziky na Pensylvánskej univerzite a vychovávala s ním jeho syna Waltera.[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
