Rozpustnosť
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rozpustnosť označuje schopnosť danej látky rozpúšťať sa v rozpúšťadle. Je kvantifikovaná ako maximálne množstvo rozpustenej látky rozpustené v rozpúšťadle v rovnovážnom stave. Vzniknutý roztok je nazývaný nasýtený roztok.
Za rôznych podmienok je možné prekročiť rovnovážnu rozpustnosť a dosiahnuť takzvaný presýtený roztok, ktorý je metastabilný a heterogénny. Rozpúšťadlo je zvyčajne kvapalina a môže ísť o chemické indivíduum alebo zmes. Rozpúšťaná látka môže byť plynná, kvapalná alebo tuhá. Rozpustnosti siahajú od hodnôt ako nekonečná rozpustnosť (miešateľnosť, napríklad etanolu vo vode) po veľmi málo rozpustné (napr. chlorid strieborný vo vode). U málo rozpustných látok sa často používa termín nerozpustný, v skutočnosti však existuje veľmi málo prípadov keď skutočne nedochádza k žiadnému rozpúšťaniu.