From Wikipedia, the free encyclopedia
Rothschild & Co je nadnárodná investičná banka a spoločnosť poskytujúca finančné služby, je vlajkovou loďou Rothschild bankovej skupiny, ktorú kontroluje francúzska a britská vetva rodiny Rothschildovcov.[4]
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. nekvalitný strojový preklad, nutné opravy |
Rothschild & Co | |
Sídlo New Court, Londýn | |
Základné informácie | |
---|---|
Odvetvie | Finančné služby |
Obchodný názov | Euronext: ROTH |
Predchodca | N M Rothschild & Sons Rothschild & Cie |
Založená | 1810 |
Zakladateľ | Nathan Mayer Rothschild |
Sídlo | Londýn, Spojené kráľovstvo Paríž, Francúzsko |
Kľúčoví ľudia | David de Rothschild (Supervisory Board Chairman) Alexandre de Rothschild (Executive Chairman) Eric de Rothschild (Vice-Chairman) Lucie Maurel-Aubert (Vice-Chairwoman) Adam Keswick (Vice-Chairman, independent member) Robert Leitão (co-Chairman of the Group, Executive Committee & Managing Partner) François Pérol (co-Chairman of the Group, Executive Committee & Managing Partner) Marc-Olivier Laurent (Managing Partner)[1][2] |
Finančné služby | Investičné bankovníctvo Korporátne bankovníctvo Private equity Správa majetku Privátne bankovníctvo |
Počet zamestnancov | 3589 (2020)[3] |
Dcérske spoločnosti | Rothschild Martin Maurel (Francúzsko, Belgicko, Monako) Rothschild Bank (Celosvetová) |
Web | rothschildandco.com |
Podnikateľská činnosť spoločnosti zahŕňa oblasti investičného bankovníctva, reštruktualizácie, korporátneho bankovníctva, private equity, správy majetku a privátneho bankovníctva. Je tiež známe, že je poradcom a veriteľom vlád a veľkých korporácií.[5] Okrem toho má firma vlastný investičný účet v oblasti private equity.
Poradenská divízia spoločnosti je známa pre služby britskej šľachte vrátane britskej kráľovskej rodiny. Bývalý predseda Rothschild & Co, Sir Evelyn Rothschild je finančným poradcom Kráľovny Alžbety II., ktorá ho v roku 1989 povýšila do šľachtického stavu za služby v bankovníctve a finančníctve.[6]
Rothschild & Co je výsledkom fúzie medzi francúzskymi a britskými domami Rothschildovcov, každá s individuálnou, ale vzájomne prepojenou históriou.
V neskorom 18. storočí a skorom 19. storočí sa Mayer Amschel Rothschild (1744-1812) stal jedným z najsilnejších európskych bankárov v Hesensku-Kasselsku vo Svätej Rímskej ríši. V snahe o expanziu poslal svojich synov do rôznych hlavných miest v Európe aby tam začali podnikať v oblasti bankovníctva vrátane vyslania svojho tretieho syna, ktorým bol Nathan Mayer Rothschild do Spojeného kráľovstva.[7]
Nathan Mayer Rothschild sa najskôr usadil v Manchestri, kde začal podnikateľskú činnosť v oblasti financií a obchodu s textíliami. Neskôr sa presťahoval do Londýna, kde založil v roku 1810 firmu N M Rothschild & Sons v New Court, ktoré je sídlom Rothschild & Co i v súčasnosti.[8] Nathan Mayer Rothschild prostredníctvom tejto spoločnosti zbohatol pri zapojení sa do obchodovania na dlhopisovom trhu.[9]
Historik Niall Ferguson v roku 1999 povedal: „Po väčšinu devätnásteho storočia bola spoločnosť N M Rothschild súčasťou najväčšej banky na svete, ktorá dominovala na medzinárodnom trhu dlhopisov. Pre súčasný ekvivalent je potrebné si predstaviť spojenie Merrill Lynch, Morgan Stanley, JP Morgan Chase & Co. a pravdepodobne Goldman Sachs a pravdepodobne tiež Medzinárodný menový fond, vzhľadom na úlohu Rothschilda z 19. storočia pri stabilizácii financií mnohých vlád.“[9]
Na začiatku 19. storočia sa londýnska banka Rothschildovcov chopila vedúcej úlohy pri správe a financovaní dotácií ktoré britská vláda poslala svojim spojencom počas napoleonskych vojen. Vytvorením siete agentov, kuriérov a prepravcov bola banka schopná poskytnúť finančné prostriedky armádam vojvodu z Wellingtonu v Portugalsku a Španielsku. V roku 1818 banka Rothschildovcov zariadila pôžičku pre pruskú vládu vo výške 5 miliónov libier a vydala dlhopisy na štátne pôžičky. Poskytovanie viacerého inovatívneho a komplexného financovania vládnych projektov bolo základom podnikania banky v lepšej časti storočia. Finančná sila spoločnosti N M Rothschild & Sons v Londýne sa stala taká veľká, že do roku 1825 bola banka schopná dodať Bank of England dostatok mincí, aby mohla odvrátiť krízu likvidity.[10]
V 19. storočí mali viaceré firmy s globálnymi operáciami spojitosť s otroctvom ale Rothschild & Sons pomohla zrušeniu otroctva tým, že poskytla finančné prostriedky vo výške 15 miliónov libier ktoré boli nevyhnutné na prijatie zákona o zrušení otroctva z roku 1833. Peniaze poskytnuté Rothschildom boli použité na vyplatenie kompenzácie vlastníkom otrokov a záležitosť s vyplatením bola úplne vyriešená až v roku 2015.[11]
Najstarší syn Nathana Mayera Rothschilda, Lionel de Rothschild (1808-1879) sa po svojom otcovi stal kľúčovou postavou Londýnskej pobočky. Pod Lionelovým vedením banka financovala kúpu kontrolnej časti v Suezskom prieplave britskou vládou v roku 1875. Lionel tiež začal investovať do železníc po vzore svojho uja Jamesa Mayera de Rothschilda, ktorý do železníc investoval vo Francúzsku. V roku 1869 sa Lionelov syn Alfred de Rothschild (1842-1918) stal riaditeľom Bank of England a bol ním 20 rokov. Alfred tiež reprezentoval Britskú vládu na Medzinárodnej menovej konferencii v roku 1892 v Bruseli.
Banka rodiny Rothschildovcov financovala Cecila Rhodesa pri rozvoji Britskej juhoafrickej spoločnosti. Leopold de Rothschild (1845-1917) tiež spravoval Rhodosovo panstvo po jeho smrti v roku 1902 a pomohol založiť štipendijný program „Rhodes Scholarship“ na Oxford University. Parížski franc. de Rothschild Frères, slov. Bratia Rothschildovci a londýnska spoločnosť N M Rothschild & Sons sa v roku 1873 pripojili k ďalším osobám ktoré investovali aby získali bane na meď Rio Tinto vo vlastníctve španielskej vlády ktoré boli stratové. Po reštruktualizácii spoločnosti novými majiteľmi bane znovu dosiahli zisk. Do roku 1905 mala rodina Rothschildovcov vo vlastníctve viac ako 30% baní Rio Tinto. Francúzske a Anglické bankové domy Rothschildovcov si v roku 1887 požičali a investovali peniaze do diamantových baní De Beers v Južnej Afrike a stali sa jej najväčšími akcionármi.[12]
Prvá svetová vojna mala vplyv na majetok rodiny Rothschildovcov. Po vojne sa začal stabilný prechod bánk Rothschildovcov k poradenskej činnosti a získavaniu financií pre obchodné koncerny vrátane Londýnskeho metra. Vo Francúzsku a Rakúsku nemohla rodina kvôli druhej svetovej vojne byť spolu. Po vojne sa britské a francúzske banky zaviazali ďalej rozvíjať svoje nové aktivity v Spojených štátoch, z ktorých sa mala stať Rothschild Inc.[13] a viac sa sústrediť na fúzie a akvizície, správu aktív a obchodné bankovníctvo.
V 20. storočí sa zo spoločnosti Rothschildovcov stala popredná globálna organizácia, ktorá rozšírila svoju schopnosť zabezpečiť kľúčové poradenské úlohy pri viacerých najdôležitejších, najkomplexnejších a najuznávanejších fúziách a akvizíciách. V 80. rokoch sa Rothschildovci ujali vedúcej úlohy v medzinárodnom fenoméne privatizácie. Spoločnosť bola do privatizácie zapojená od začiatku a vytvorila si priekopnícku úlohu ktorá sa rozšírila do viac ako tridsiatich krajín sveta. V týchto rokoch Rothschildovci radili pri takmer tisícke dokončených fúzií a akvizícií s kumulatívnou hodnotou presahujúcou 1 bilión USD. Rothschildovci tiež radili pri niektorých z najväčších a najvýznamnejších podnikových reštruktualizácií na celom svete.[14]
Cena zlata bola fixovaná po roky dva krát denne o 10:30 a 15:00 v malej miestnosti v centrále Rothschildovcov New Court na ulici St. Swithin v meste Londýn. Hlavné svetové centrá s drahými kovmi: Deutsche Bank, HSBC, Scotia-Mocatta a Société Générale používali dohodnutú sadzbu ako cenový štandard pre zlaté výrobky a deriváty na svetových trhoch. Predseda, ktorého tradične menovala banka Rothschildovcov sedel v strede hoci banka sa zo značnej časti na obchode nezúčastňovala. Piati členovia Londýnskej asociácie s drahými kovmi: Barclays Capital, Deutsche Bank, Scotiabank, HSBC a Société Générale v súčasnosti uskutočňujú tieto stretnutia dva krát denne telefonicky. Tieto stretnutia boli významnou tradíciou tak isto ako zvonenie zvončeka na Newyorskej burze až do roku 2004.[15]
Spoločnosť Compagnie du chemin de fer de Paris à Orléans bola založená v roku 1838 ako železničná spoločnosť; po viacerých prevzatiach a fúziách s Chemins de fer du Midi mala asi 11 000 km tratí a bola jednou z hlavných železničných spoločností vo Francúzsku. V roku 1938 bola znárodnená s piatimi inými železničnými podnikmi a vznikla štátna železničná spoločnosť SNCF.[16]
Po druhej svetovej vojne Francúzska vetva Rothschildovcov prevzala spoločnosť Paris Orléans a transformovala ju na holdingovú spoločnosť pre jej bankové aktivity a korporátne investície. Týkalo sa to najmä Banque Rothschild (Banka), SGIM (nehnuteľnosti), SIACI (poistenie), Francarep (ropná spoločnosť) a SGDBR (vinárstva) dnes Domaines Barons de Rothschild (DBR).[17]
K roku 1980 Parížska spoločnosť zamestnávala asi 2000 ľudí a mala ročný obrat vo výške 26 miliárd frankov (5 miliárd dolárov v kurze z roku 1980).
Francúzska socialistická vláda Francoisa Mitterranda znárodnila Banque Rothschild a premenovala na Compagnie Europeenne de Banque v roku 1981.
V roku 1983 David de Rothschild a Eric de Rothschild rekapitalizovali rodinnú podnikateľskú činnosť s podobnosťou ich predkov v minulom storočí pod menom Paris Orléans keďže až do roku 1986 bolo zakázané používať priezvisko a v týchto časoch sa spoločnosť premenovala na Rothschild & Cie Banque.[18]
V roku 2003 Anglická spoločnosť N M Rothschild & Sons a Francúzska spoločnosť Rothschild & Cie Banque oznámili plány o zlúčení pod vedením Davida R. de Rothschilda. Paris Orléans SCA sa stala vlajkovou loďou holdingovej spoločnosti rodinného podniku Rothschildovcov. Paris Orléans je kótovaná na burze ale rodina si nad ňou ponecháva kontrolu. Po zlúčení bankových aktivít sa spoločnosť Paris Orléans SCA stala jediným vlastníkom spoločnosti Concordia BV, ktorá kontroluje spoločnosť Rothschilds Continuation Holdings AG, ktorá kontroluje bankové aktivity skupiny Rothschildovcov.[19] Do roku 2011 spoločnosť zlúčila operácie a bola zjednotená.[20]
2007 - Rothschildovci vytvorili spoločnú firmu Jardine Rothschild Asia Capital so spoločnosťou Jardine Strategic so špecializáciou na investície do rastového kapitálu.
2010 - spoločnosť vymenovala prvého generálneho riaditeľa, ktorý nie je členom rodiny Rothschildovcov Nigela Higginsa.[21]
2011 - spoločnosť sa rebrandovala z N M Rothschild & Sons na Rothschild & Co.[22] Účelom bolo ukázať novú globálnu pozíciu v roly opory finančného trhu.
2015 - materská spoločnosť Paris Orléans zmenila meno na Rothschild & Co aby bolo obchodné meno spoločnosti rovnaké.
2017 - spoločnosť Rothschild & Co získala rodinne riadenú francúzsku súkromnú banku Martin Maurel.[23] Táto fúzia spojila podniky dvoch európskych finančných rodín. Po akvizícii získala Rothschild & Co líderskú pozíciu medzi súkromnými bankami vo Francúzsku.[24]
2018 - spoločnosť Rothschild & Co predala svoju divíziu „Trust services“ (zodpovednú za vytvorenie a správu štruktúr dôveryhodnosti) Richardovi Martinovi,[25] dlhoročnému riadiacemu zamestnancovi spoločnosti Rothschildovcov za nezverejnenú sumu. Táto reštruktualizácia aktivít riadenia majetku Rothschildovcov umožnila spoločnosti zamerať sa viac na svoje aktivity súkromného bankovníctva od nedávneho nákupu a integrácie spoločnosti Rothschild Martin Maurel.[23]
2019 - spoločnosť získala časť spoločnosti Redburn,[26] spoločnosti poskytujúcej finančné služby na celosvetovej úrovni, ktorá poskytuje prieskum v rôznych sektoroch ktoré pokrýva a sprostredkovateľské služby v oblasti tradičného a algoritmického predaja a obchodovania.[27]
Podnikateľská aktivita Rothschild & Co sa delí na 3 hlavné oblasti: Celosvetové poradenstvo (Divízia investičného bankovníctva), angl. Wealth and Asset Management a Obchodné bankovníctvo.
Banková podnikateľská aktivita je štruktúrovaná takto:[28]
Rothschild & Co je konzistentne v top desiatke globálnych investičných bánk pre poradenstvo v oblasti fúzie a akvizície (M&A) v hodnotení Thompson Reuters podľa počtu aj výšky obchodov. V roku 2018 spoločnosť rovnako ako v predchádzajúcich rokoch obsadila prvé miesto celosvetovo a tiež prvé miesto v Európe podľa počtu dokončených fúzií a akvizícií.[29]
Prax spoločnosti Rothschild & Co pri správe majetku vychádza z uchovania majetku po celé generácie, rovnako ako to robí rodina Rothschildovcov už viac ako dve storočia. Slová ktoré povedal Nathan Mayer Rothschild, ktorého otcom bol Mayer Amschel Rothschild stále ilustrujú služby ktoré poskytujú klientom: „Zaberie veľmi veľa sily a veľmi veľa opatrnosti získať veľké bohatstvo; a keď ho máte, je potrebné desať krát tak veľa uchovať si ho“.[30]
Obchodné bankovníctvo je investičnou časťou spoločnosti Rothschild & Co, ktorá rozmiestňuje kapitál k súkromným a inštitucionálnym investorom. Portfólio má výšku viac ako 8 miliárd eur.[31]
Historicky, rodina Rothschildovcov vlastnila mnohé vinohrady v Bordeaux od roku 1868. Les Domaines Barons de Rothschild (Lafite) a Champagne Barons de Rothschild patria medzi vinárstva ktoré z časti vlastní Rothschild & Co. Barón Edmond James de Rothschild v roku 1882 založil vinohrad a vinárstvo Carmel Vinery ktorého produkty sa vyvážajú do viac ako 40 štátov.[32][33]
Rothschild & Co má unikátnu firemnú kultúru kvôli viac ako dvestoročnej histórii a spoločnosť je stále pod rodinnou kontrolou.[34] Nový vzdelávací program spoločnosti pre analytikov v Londýne napríklad trvá takmer dva mesiace.[35]
Riaditeľstvo Rothschild & Co v Londýne sa nepretržite už počas dvoch storočí nachádza na New Court, St. Swithin's Lane, v Londýne. Po začatí nájmu v roku 1809 spoločnosť pokračuje v raste.[36] V roku 1865 bola na tomto mieste postavená nová stavba ktorú projektoval Thomas Marsh Nelson.[37] Táto stavba bola riaditeľstvom pre Rothschildovcov počas oboch svetových vojen. Zámer, ktorý mal Evelyn Robert de Rothschild zdemolovať a tretí krát prestavať centrálu rodiny Rothschildovcov sa zrealizoval v roku 1962.[38] Firma sa v roku 2005 rozhodla postaviť štvrtú iteráciu stavby ktorá poskytuje výhľad na kostol St. Stephen Walbrook z jej loby a výhľad na panorámu Londýna zo „sky pavilion“ na najvyššom poschodí. Autorom tejto stavby je Rem Koolhaas a jeho architektonická spoločnosť Office for Metropolitan Architecture (OMA).[39][40]
Súčasťou spoločnosti boli viacerí pozoruhodní ľudia vrátane hláv štátov, generálnych riaditeľov a miliardárov. V tomto zozname sa nachádzajú viacerí významní členovia pracujúci v spoločnosti ktorá patrí rodine Rothschildovcov.[41]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.