byzantský klerik a hymnograf zo Sýrie, býva mu pripisovaný hymnus Akatist From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Roman Sladkopevec (iné mená pozri nižšie ;* okolo 485[1]/490, Emesa – † po 555[2]/okolo 560[1]/do 565[3], Konštantínopol) bol byzantský klerik a hymnograf zo Sýrie. Podľa niektorých názorov mal možno židovský pôvod.[4][2] Je považovaný za najvýznamnejšieho byzantského básnika[4] a býva označovaný aj ako kresťanský Pindaros.[3] Je mu pripisovaný hymnus Akatist[5] ako aj autorstvo viac než tisícich hymnov.[6] Bol vynálezcom kontakionu.[7][8] Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok sa slávi 1. októbra.[2][9]
svätý Roman Sladkopevec | |
byzantský hymnograf | |
Bieloruská ikona Romana Meloda z roku 1649 | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | okolo 485/490 Sýria, Emesa |
Úmrtie | po 555/okolo 560/do 565 Konštantínopol |
Uctievanie | |
Patronát | cirkevní speváci |
Cirkev | Pravoslávna cirkev, Katolícka cirkev |
Sviatok | 1. október |
Odkazy | |
Roman Sladkopevec (multimediálne súbory na commons) | |
Roman pochádzal z byzantskej Sýrie, z mesta Emesa (dnešný Homs). Jeho predkovia boli možno židovského pôvodu. V mladosti slúžil ako diakon v Beryte (dnešný Bejrút), kde sa oboznámil s umením literatúry. Za vlády Anastázia I. odišiel do Konštantínopola, kde ako kňaz pôsobil v Chráme Matky Božej v Kyru. Tam sa mu mala v sne zjaviť Bohorodička, pod ktorej vnuknutím začal písať.[2][4] O jeho ďalšom živote sa nič nevie.[13]
Autoritou pre Romanov život a je správa v Menaione za október. Okrem tejto pasáže existujú len strohé zmienky o jeho mene. Jedna sa nachádza u básnika svätého Germana z 8. storočia a jedna v Sude. V neskoršom období v stredoveku jeho význam vytlačili iní byzantskí hymnografi.[14] Až do 20. storočia nebolo zrejmé, či Roman žil za čias cisára Anastázia I. (491 – 518) alebo Anastázia II. (713 – 716). Otázku sa podarilo vyriešiť v roku 1905, keď bol objavený pôvodný grécky text zázrakov svätého Artemia, v ktorom sa hovorí o zázraku, ktorý sa stal za cisára Héraklea (610 – 641) v prospech mladého muža, ktorý spieval Romanove hymny.[3]
Roman mal pod inšpiráciou Matky Božej vytvoriť viac ako tisíc diel. Dodnes sa zachovalo 85 hymnov (kontakiov) podpísaných jeho menom, pričom 59 z nich je zrejme autentických. Jeho hymny sú v podstate homíliami. Spracováva v nich námety z Biblie i námety cirkevných sviatkov. Pripisovaný mu je aj hymnus Akatist, no toto dielo býva pripisované aj iným osobnostiam byzantskej hymnografie (Geórgios Pisides, patriarcha Fótios[6] či Germanos. Romanovo dielo bolo vysoko cenené, okrem (spochybňovaného) Akatistu sa však nestalo súčasťou byzantskej (a teda východnej) liturgie.[2]
Medzi významné diela patria napr. vianočné hymny (napr. He parthenos semeron - Dnes Panna porodí)[4], Súdny deň a Máriin nárek pod krížom.[3][15] Zvláštne miesto v jeho diele má hymnus O zemetrasení a ohni, v ktorom popísal povstanie Niká a v ktorom vyjadril pochvalu cisárovi Justiniánovi. Justiniána vykreslil ako nového Šalamúna, ktorý znovu vystaval Chrám Hagia Sofia.[2][4]
Z prepracovanosti jeho hymnov vyplýva, že Roman zrejme adaptoval staršie sýrske predlohy.[6] Okrem Písma sú jeho zdrojmi životy mučeníkov, grécka homiletická literatúra a v básne Efréma Sýrskeho.[3] Uvažuje sa aj o rozsahu vplyvu Taciánovho Diatessarónu.[1] Romanova teológia je ortodoxná. Jeho jazyk je jednoduchý a tonika odlišná od klasického helénskeho metru. Kompozícia jeho diel je strohá, obsahuje refrény.[2] Písal v koiné a využíval aj ľudové prvky.[4] Diela často dosahujú chvíle vysokej lyriky a intenzívnej účasti. Štýlovo tak je jeho dielo výrazom odklonu literatúry od antiky k stredovekej kultúre.[6][15]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.