Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko3
From Wikipedia, the free encyclopedia
Trapezuntské cisárstvo[1][p 1] bol stredoveký štátny útvar existujúci v rokoch 1204 – 1461 na pobreží Čierneho mora – v Malej Ázii a na Kryme. Vzniklo po štvrtej križiackej výprave ako jeden z gréckych pravoslávnych štátov, ktoré sa považovali za nástupcu dočasne zaniknutej Byzantskej ríše.[4][5][6]
Trapezuntské cisárstvo Αυτοκρατορία της Τραπεζούντας
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||
gréčtina a ďalšie | |||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
dedičná monarchia | |||||||||||
asper | |||||||||||
|
Na rozdiel od ostatných štátov nevznikol v reakcii na obsadenie Konštantínopola križiakmi, ale ako snaha o návrat staršej dynastie Komnénovcov na trón. Jeho názov bol odvodený od hlavného mesta Trapezuntu. Krajina susedila s moslimskými tureckými štátmi v Malej Ázii a neustále jej hrozilo nebezpečenstvo zániku. Jej tradičnými spojencami bolo Gruzínsko a po tom, čo sa v roku 1214 sa miestni cisári prestali uchádzať o konštantínopolský trón, aj obnovená Byzantská ríša. V období rokov 1214 – 1243 bol štát vazalom Seldžukov, v rokoch 1243 – 1402 uznával nadvládu Mongolov. V roku 1456 zase vplyv nad krajinou získali Osmani. Štát zanikol v roku 1461, keď ho dobyl sultán Mehmed II.[4][5][6]