From Wikipedia, the free encyclopedia
ŽMP | |
[[Súbor:|200px|center]]
| |
Základné údaje | |
---|---|
Právna forma | občianske združenie |
Zameranie | Poradný orgán primátora, zastupovanie záujmov mladých ľudí v Žiline |
Žilinský mládežnícky parlament | |
Žilinský mládežnícky parlament | |
Základné informácie | |
---|---|
Krátky názov | ŽMP |
Motto | v24. apríla 2008 |
Vznik | 24. apríl 2008, Žilina, Slovensko |
Právne postavenie | Poradný orgán primátora Žiliny |
Určenie / zameranie | Zastupovanie záujmov mladých ľudí na území mesta Žiliny |
Miesto | Žilina, Slovensko |
Ďalšie informácie | |
Členstvo | volené |
Rokovací jazyk | slovenčina |
Predseda | Samuel Haas |
Kľúčoví ľudia | predseda, podpredsedovia a tajomník |
Hlavný orgán | valné zhromaždenie |
Webstránka | zmp.zilina.sk |
V historických záznamoch je Uhorsko nazývané aj ako Ungari, Hungaros, Hungari, Hunguari, Ungari, Ungarii, Agarenos.[1] Pôvod názvu Uhorska nebol doposiaľ presne a jednoznačne vysvetlený. Vo väčšine jazykov sa názov Uhorska stotožňuje s názvom Maďarska a naopak. Tieto dva názvy sú rozlišované prevažne v jazykoch národov, ktoré v minulosti žili v Uhorskom kráľovstve, t. j.:
− Názov Maďarska v týchto jazykoch znie:
Najstaršia forma „slovenskej“ vlajky pochádza z mince Gejzu I., údelného kniežaťa Nitrianskeho kniežatstva z obdobia okolo roku 970[2], ktorá obsahuje ruku držiacu zástavu s nejasne zreteľným dvojkrížom ktorá sa zachovala aj v pečati mesta Nitra z doby kráľa Bela IV. (1235 – 1270)[3][4]. Bol to strieborný ležiaci dvojkríž v červenom poli, pričom samotná vlajka bola zastrihnutá. Samotný znak dvojkríža sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal v časoch Veľkej Moravy počas misie Cyrila a Metoda. Keďže dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a jednalo sa o znak vrchnosti a moci, tak bol aj naďalej používaný Arpádovcami, ktorý vládli na území kniežatstva ako symbol zvrchovanosti.[5]
Novšia podoba vlajky vznikla začiatkom 14. storočia, v roku 1301, za čias panovania kráľa Václava III., v Uhorsku známeho ako Ladislava V., ktorý bol chránencom Matúša Čáka Trenčianského. Na vlajke sa nachádzal zlatý stojatý dvojkríž na zlatom trojvrší na červenom pozadí. Matúš Čák vystupoval ako panovník vtedajšieho územia, zhodujúceho sa približne s dnešným Slovenskom. Takisto aj moc samotného kráľa bola fakticky iba na území dnešného Slovenska.[6] To bol dôvod, prečo aj samotná vlajka obsahovala prvky symbolizujúce územie práve horného Uhorska, teda dvojkríž a trojvršie, ako symbol hornatej krajiny (ako Fatra-Tatra-Matra sa začalo trojvršie považovať až v 16. storočí).[7] Ako protipól tejto vlajky, bola na južnom území Uhorska používaná vlajka kráľa Karola I. Róberta z Anjou, ktorý sa stal prvý krát panovníkom už v roku 1301, ale uznávala ho iba časť šľachty. Jeho vlajka pozostávala z tzv. Arpádovských brvien, symbolizujúcich 4 rieky pretekajúce územím Panónie, teda Dunaj, Tisu, Drávu a Sávu v kombinácii s Anjouovskými ľaliami. Karol Róbert po víťazstve v bitke pri Rozhanovciach, ktorej sa účastnili aj vojská Matúša Trenčianskeho a Omodejovcov, ktorí boli porazení, upevnil svoju moc, ukončil vládu Omodejovcov a predznamenal aj koniec vlády samotného Matúša Čáka Trenčianskeho. Samotná bitka je zachytená vo Viedenskej obrázkovej kronike, kde sú vyobrazené obe zástavy. Po smrti Matúša Čáka sa táto vlajka prestala používať a do roku 1382 bola na území Uhorska používaná práve kráľovská vlajka Karola Róberta.
Dnešná podoba vznikla počas revolúcie v rokoch 1848/1849, keď Slováci bojovali na strane Viedne proti Maďarom (pozri Slovenské povstanie). Medzi aprílom a septembrom 1848 sa ešte používala (českej a poľskej podobná vlajka) zastrihnutá červeno-biela vlajka (bez znaku), pričom úplne prvýkrát „oficiálne“ sa takáto vlajka údajne použila 23. apríla 1848 v Brezovej pod Bradlom počas divadelného predstavenia. Od septembra 1848 (iné pramene tvrdia, že od augusta) sa pridal modrý pás a začala sa používať (najmä) vlajka červeno-modro-biela alebo červeno-bielo-modrá. Modrý pás bol prevzatý z ruskej a chorvátskej zástavy (Rusi ako patróni Slovanov, Chorváti ako bratský národ v Uhorsku). Niektoré z vlajok roku 1848 niesli aj uhorský štátny znak, pričom v ňom však často bola zmenená farba troch vŕškov na modrú (teda na dnešné farby slovenského znaku). Použitím uhorského znaku sa malo vyjadriť, že sa Slováci (ešte) nechcú odtrhnúť od Uhorska, ale chcú len uznanie slovenského národa v rámci Uhorska.
Poradie pruhov sa ustálilo na dnešnom stave až v roku 1868 a túto vlajku vo veľkom používali slovenské spolky v USA.
Po vzniku Česko-Slovenska sa 30. marca 1920 po dlhom uvažovaní doplnila tradičná česká bielo-červená vlajka modrým trojuholníkom, ktorý symbolizoval Slovensko, keďže Slováci mali vo svojom znaku od roku 1848 už spomenutú modrú farbu. Tak vznikla vlajka Česko-Slovenska, ktorú dnešné Česko na základe zákona zo 17. decembra 1992 používa dodnes, hoci tým výslovne porušuje Zákon o rozdelení Česko-Slovenska z roku 1992, ktorý používanie symbolov Česko-Slovenska nástupníckymi štátmi explicitne zakazuje.
Slováci však už aj po roku 1918 používali aj svoju trojpruhovú zástavu (dnešná bez znaku), preto jej používanie bolo v roku 1919 v Česko-Slovensku oficiálne povolené. 19. novembra 1938, po vyhlásení slovenskej autonómie v rámci Česko-Slovenska, dostala trojpruhová vlajka (dnešná bez znaku) oficiálny charakter. V rokoch 1938 – 1939 Slováci zároveň prechodne používali ako symbol boja za autonómiu a autonómie v rámci Česko-Slovenska ako vlajku aj červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí.
Počas Slovenskej republiky rád sa používala v roku 1919 čisto červená vlajka, ktorá symbolizuje komunizmus, a to ako štátnu. Komunistická vláda tým nahradila tradičnú bielo-modro-červenú trikolóru (takisto ako Maďarská republika rád).
Prvá slovenská republika používala v rokoch 1939 – 1945 dnešnú vlajku (opäť bez slovenského znaku), a to ako štátnu a podľa zákona z 23. júna 1939. Prvá slovenská republika zaviedla aj vlastnú vojnovú vlajku (zanikla v roku 1945), ktorou bola štátna vlajka s dvojitým čiernym krížom v čierno lemovanom štíte v strede listu.
Po nežnej revolúcii (v roku 1989) sa 1. marca 1990 ústavným zákonom opäť zaviedla trojpruhová vlajka (bez znaku). Používanie znaku na vlajke sa stalo nevyhnutnosťou od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s podobnými novými vlajkami Ruska a Slovinska. Keďže v tom čase bolo treba riešiť iné politické problémy, objavila sa nová vlajka so znakom až v 9. hlave Ústavy SR. Prvýkrát zaviala pred Bratislavským hradom 3. septembra 1992 o 20:22.
Niektoré detaily formy slovenskej štátnej vlajky určil až Zákon NR SR z 18. februára 1993. Podľa neho je výška štítu so znakom rovná polovici šírky vlajky a štít je olemovaný bielym pásikom, ktorého šírka sa rovná jednej stotine dĺžky vlajky.
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Nitrianska_vlajka.png
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vlajka_slovensk%C3%A9ho_%C3%BAzemia_14.storo%C4%8Die.png
Tu je socha.[8] Tu je ďalšia.[9] [10]
Mosaic in Saint Isaac's Cathedral.jpg
Časopis[11]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.