Sámska poetička a prekladaťeľka From Wikipedia, the free encyclopedia
Rauni Magga Lukkari (* 30. september 1943, Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko) je fínska poetka a prekladateľka.
Rauni Magga Lukkari | |
fínska poetka a prekladateľka | |
Narodenie | 30. september 1943 (80 rokov) Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Rauni Magga Lukkari |
Narodila sa ako najmladšia z 13 detí v Utsjoki vp Fínsku v roku 1943, ale dlhé roky žije v Tromsø, v Nórsku. V rokoch 1962 až 1980 pracovala ako nezávislá novinárka v nórsko-fínskom rozhlase a fínskych novinách. V roku 1980 sa presťahovala do Tromsø, kde pracovala ako učiteľka a neskôr sa z nej stala spisovateľka a prekladateľka na voľnej nohe. Do roku 2000 bola vedúcou združenia Sámskych spisovateľov. Od roku 2001 sa potom stala riaditeľkou Nordnorsk kulturråd a od roku 2002 vedie svoje vlastné nakladateľstvo „Gollegiella“, vďaka čomu boli zverejnené dvojjazyčné sámske audioknihy. V súčasnosti je R. M. Lukkari vydatá, žije v Tromsø a má tri deti.
Je lídrom medzi sámskymi poetmi a píše severnou sámčinou. Jej debutové dielo Jienat vulget bolo publikované v roku 1980.
Nórsky preklad jej poetickej zbierky Losses beaivegirji (1986) bol nominovaný na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987.
Dielo Arbeeadni vyhralo prvú cenu v Sámskej beletrii. R. M. Lukkari píše taktiež divadelné hry pre sámske divadlo Beaivvás v Kautokeino, v Nórsku.
Zbierky básní od R. M. Lukkari sa zaoberajú spôsobmi zachovania sámskej identity. Je to hlavnou myšlienkou v jej tvorbe. Tak ako aj v prvej zbierke, Jienat vulget (1980), k mnohým témam, ktoré sa tu nachádzajú sa vracia aj v neskorších dielach. V jej druhej knihe, Baze dearvan Biehtár (1981), je sámsku identitu možné badať zreteľnejšie: nachádza sa tu jeden súvislý rozprávač, počas celého deja o Biehtárovi, ktorý prestáva byť básnikom kvôli žene. Táto nová žena v Biehtárovom živote predstavuje inú kultúru a hodnoty. Obsah knihy rozpráva aj o bolesti spôsobenej Biehtárovou premenou v iného človeka. Taktiež vykresľuje jasný obraz problémov, ktoré môžu vzniknúť, keď dvaja ľudia z rozdielnych kultúrnych prostredí začnú spolu nažívať. Aj napriek tomu, že rozdiely nie sú väčšie než medzi sámskou a nórskou/švédskou/fínskou kultúrou.
Jej tretia kniha, Losses beaivegirji (z roku 1986, publikovaná v nórčine pod názvom Mørk dagbok), ktorá bola nominovaná na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987, je v mnohých smeroch sumárom motívov z predošlých kníh. Stretávame sa tu so ženou, ktorá sa potĺka so stratou Biehtára a taktiež hľadaním seba samej. Toto je zobrazené poukázaním na silu a solidaritu medzi ženami. Počujeme jej silnú prosbu voči mladým, aby nedovolili histórii sa opakovať. Stretávame ženu, ktorá prijíma potešenie a lásku, ktorú život prináša, ale nie je závislá od života s mužom – postoj, ktorý je viac objasnený v jej 4. knihe (Mu gonagasa gollebiktasat, publikovanej dvojjazyčne v sámčine a nórčine v roku 1991).
Ak človek prečíta všetky jej knihy postupne, štvrtá kniha poukazuje ako R. M. Lukkari mení svoj zámer z etnickej emancipácie na sebareflexiu. Táto voľba R. M. Lukkari, nie je až tak založená na jej kultúrnom a etnickom pozadí, ako na jej vlastných prianiach a túžbach.
Ak prečítame separátne posledné dve básne v knihe s názvom Losses beaivegirji (3. kniha od R. M. Lukkari, 1986), môžeme vidieť pesimistický pohľad na sámsku budúcnosť. Predposledná báseň tvrdí, že sa Sámovia vo veľkom počte vytrácajú zo spoločnosti; ale sámska príroda spomínaná v poslednej básni opäť prináša človeka do krajiny detstva a pokoja. Po súvislom prečítaní dvoch posledných riadkov, tieto dva riadky sú chápané ako potvrdenie faktu, že Sámovia už nežijú svoj každodenný život v obklopení hôr a môžu sa cítiť ukrátený o svoj pôvod. Dosiaľ ich identita ostáva jasná – si Sám tak, ako sámska literatúra, ktorou píšeš.
Jadro diela Arbeeadni je obohatený o spomienky minulých generácii počas materstva, s jeho radostnými, ale aj bolestivými momentami.
Aj napriek politickým podmienkam, ktoré sú vyjadrené odlišne medzi K. Paltto a R. M. Lukkari, obe stále rozprávajú o tom istom probléme. Kirsti Paltto nedáva hlavný dôraz na pohlavie, ale na menšinu bez moci a ekonomickej nezávislosti. Jej poézia tiež zobrazuje strach z vojny, ktorý musia všetky národy zdieľať a využíva symboly prevzaté, ako aj medzi ostatnými národmi, ideológie Amerických Indiánov. Preto básnická zbierka od K. Paltto Beaiv-váza bajásdánsun (1985), využíva orla ako symbol solidarity s ďalšími pôvodnými ľuďmi v 4. svete. Ale R. M. Lukkari sa viac zaoberá motívmi zo ženských životov a rodinných sfér.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.