From Wikipedia, the free encyclopedia
Růžena Svobodová, rodená Růžena Čápová (* 10. júl 1868, Mikulovice[1] – † 1. január 1920, Praha) bola česká spisovateľka.
Růžena Svobodová | |
česká spisovateľka | |
Rod. meno | Čápová |
---|---|
Narodenie | 10. júl 1868 Mikulovice, Česko |
Úmrtie | 1. január 1920 (51 rokov) Praha, Česko |
Národnosť | česká |
Zamestnanie | spisovateľ |
Odkazy | |
Commons | Růžena Svobodová |
Narodila sa v Mikuloviciach pri Znojme, kde bol otec správcom kláštorného panstva. Čoskoro sa rodina presťahovala do Prahy a ona vyrastala v premonštrátskom kláštore na Strahove, kde otec získal veľký služobný byt. S matkou tu prežívala náboženské obrady, úctu k svätcom a k svätým; otec v nej zase prebúdzal záujem o literatúru. Jeho predčasná smrť, keď mala Růžena, najstaršia z jeho štyroch detí, ešte len dvanásť rokov, premenila celú situáciu rodiny. Doma zavládla autoritatívna matka, byt bol z veľkej časti prenajímaný. Růžena vychodila Vyššiu dievčenskú školu, navštevovala na Smíchove kláštorné penzióny Sacré Coeur, aby sa zdokonalila vo francúzštine. Stala sa domácou učiteľkou.
V roku 1890 sa vydala za básnika F. X. Svobodu v nádeji, že získa spoločenskú nezávislosť. Mala svoj salón, ktorý navštevoval Antonín Sova, Vilém Mrštík, František Václav Krejčí, F. X. Šalda, herečka Hana Kvapilová, z literárno činných žien Božena Benešová a neskôr aj Marie Pujmanová. Zblíženie so Šaldom sa rokom 1893 premenilo na milostný vzťah (Výbor z ich korešpondencie spolu s J. Mourkovou vydal J. Loužil a J. Wagner s názvom Tíživá samota, 1969).
V priebehu prvej svetovej vojny pôsobila v národnom svojpomocnom združení České srdce ako vedúca Detského odboru. Humanitárna práca tohto združenia spočívala v organizovaní pobytu pražských detí na vidieku, kde dostali stravu, zatiaľ čo v hlavnom meste vplyvom vojnových rokov neúmerne trpeli.
Roku 1918 založila časopis Lípa, ktorý sama redigovala.
Jej dielo je ovplyvnené impresionizmom. Hlavným hrdinom jej kníh býva žena alebo dieťa. Konanie žien sa v jej dielach stáva prototypom životného postoja, u detí sleduje ich vývoj a pohľad na svet.
Celou svojou osobnou a generačnou skúsenosťou bola Růžena Svobodová vybavená na to, aby nad pravdu „vonkajšiu“ stavala „vnútornú“ pravdu duše, aby sa zúčastnila protirealistického hnutia a s generáciou rokov deväťdesiatych hľadala novú slohovosť. V poviedkach a v románoch o ženách stvorila osobitý typ subjektivizovanej a lyrizovanej prózy. Na rozdiel od mnohých „ženských“ spisovateliek medzi svojimi súčasníkmi, ktoré o ženskej emancipácii beletristicky referovali (Božena Viková-Kunětická a ďalšie), Svobodová dala prahnúcej a mučiacej sa duši modernej ženy slohový výraz.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.