From Wikipedia, the free encyclopedia
Pyramída Amenemheta III. v Hawáre (arab. هرم حوارة haram Hawára) alebo Lepsius LXVII je egyptská pyramída, ktorej ruina sa dnes nachádza pri vstupe do Fajjúmskej oázy, neďaleko dediny Hawára v Egypte, blízko pyramídy Senusreta II.
Pyramídu postavil faraón 12. dynastie Amenemhet III. (približne 1853–1805 pred Kr.). Bola to jeho v poradí už druhá pyramída, pravdepodobne postavená ako náhrada za prvú, ktorá stojí pri dnešnom Dahšúre.[1]
Konštrukcia pyramídy je na prvý pohľad tradičná – jadro z nepálených tehál a obklad z kvalitného turského bieleho vápenca. Steny majú menší uhol sklonu v porovnaní s väčšinou ostatných pyramíd.[2] Nezvyčajná je konštrukcia vnútorných priestorov. Po tom, ako Amenenmhetova prvá pyramída skončila s narušenou statikou, pri druhej staviteľ nechcel nič riskovať a konštrukciu upravil tak, aby bolo isté, že vnútorná štruktúra stavby ostane neporušená.[3]
Vstup do pyramídy je cez otvor v južnej stene, hneď pri jej spodnom okraji. Je posunutý od pôdorysnej osi smerom k juhozápadnému nárožiu. Chodba obložená vápencom smeruje od vstupu zostupne na sever pod úroveň podlahy pohrebnej komory. Za prvou pozdĺžnou komorou, ktorá sa nachádza približne v polovici vzdialenosti medzi vstupom a priečnou osou pôdorysu, sa rozvetvuje. Slepá chodba pokračuje ešte pár desiatok metrov na sever. Pravá trasa sa lomí na východ, potom okolo stredu znovu na sever a nakoniec na západ, až vchádza do predsiene. Zlomy chodby sú v pozdĺžnych komorách, kde boli vsadené veľké kamenné bloky bezpečnostných uzáverov.[3] Systém uzáverov je podobný ako bol použitý pri hrobke Senusreta III. v Abyde: „trasa k pohrebnej komore vedie cez krátky priechod skrytý v strope. Ten mal byť uzatvorený veľkým 20-tonovým blokom kremenca, ktorý by sa zboku zasunul z výklenku v stene.“[2]
Pyramída stojí na pevnom kamennom podloží, do ktorého bol vyhĺbený priestor pre pohrebnú komoru. Ten bol obložený po bokoch vápencovými blokmi. Vytesaný priestor vyplnili veľkým, viac než sto-tonovým kremencovým monolitom s rozmermi 7 × 2,5 × 1,85 metra,[2] do ktorého následne vyhĺbili obdĺžnikovú jamu. Až do nej bol umiestnený zdobený kremencový sarkofág s podstavcom. V ňom bol menší sarkofág a dve skrinky pre kanopy.[2] Priestor so sarkofágom bol prekrytý troma veľkými 45-tonovými blokmi z rovnakého materiálu. Krajný blok, ktorý sa nachádzal nad sarkofágom, ostával nadvihnutý až do konca pohrebu. Systém, ktorým sa uzatvoril, sa objavuje aj v nasledujúcich pyramídach a dokonca v šachtových hroboch z Neskorého obdobia. Blok spočíval na štyroch kamenných pilieroch, pod ktorými bol nasypaný piesok. Ten sa po uložení pozostatkov a uzatvorení obradov vypustil do na to určených bočných komôr a blok klesol na svoje miesto.[3] Je to prvý známy výskyt uzatvárajúceho zariadenia, kde sa v mechanizme použil piesok.[4]
Komora má aj ďalšie prvky statického zabezpečenia. Nad kremencovým monolitom, ktorý zakrýva vlastný priestor komory, sa týči sedlový strop pozostávajúci z mohutných 50-tonových vápencových blokov a ďalej nad ním sedem metrov vysoká trojitá klenba z nepálených tehál. Táto komplexná konštrukcia pohrebnej komory dodnes odoláva statickej záťaži nadzemnej časti pyramídy, neodolala však zlodejom, ktorí sa dostali do nej aj napriek maskovaniu vstupu v priľahlom objekte.[5]
Dnes sú chodby a komora zaplavené spodnou vodou.[5][1] Koncom 19. storočia v nej Flinders Petrie našiel pozostatky dvoch drevených rakiev, úlomky kostí v nich a alabastrový oltár s menom Amenemhetovej dcéry Neferuptah. Jedna z hypotéz hovorí, že bola uložená v komore spolu so svojim otcom.[5]
Pyramída sa kedysi nachádzala v ohradenom areáli, s rozmermi 158 × 385 metrov, orientovanom skoro presne severo-južným smerom. Predstavuje najrozľahlejší pyramídový komplex Strednej ríše.[4] V niektorých prvkoch pripomína „božskú pevnosť skorých dynastií“, najmä areál Necerichetovej stupňovitej pyramídy, z ktorého pravdepodobne vychádza.[1] Na juhovýchodnom nároží vo východnej stene bol vstup do areálu. Na jeho severnej polovici bola umiestnená pyramída. Južne od nej sa rozkladal zádušný chrám,[pozn 2] ktorý udivoval svojou zložitou architektúrou súčasníkov a nazývali ho Labyrintom podľa Minoóvho Labyrintu v Knóse.[6][4] Pri severnej stene pyramídy sa nachádzajú pozostatky kaplnky. Areál bol obohnaný mohutným múrom. Do areálu ústila vzostupná cesta, ktorá začínala pri rieke údolným chrámom.[7]
Zádušný chrám Amenemheta III. v Hawáre spomína niekoľko antických autorov, medzi inými Herodotos, Strabón a Diodoros, ktorí k opisom pripájajú aj svoj obdiv. Spomínajú rôznych staviteľov, rovnako ako sa nezhodnú na jeho príbehu a v dohadoch na čo komplex slúžil.[6] Lepsius ako prvý stotožnil pozostatky zádušného chrámu s legendárnym staroegyptským Labyrintom.[2]
Chrámový komplex bol už v neskorej antike vo veľmi zlom stave, bol využívaný ako zdroj staveného materiálu na ptolemaiovské a rímskej stavby vo Fajjúmskej oáze. Dnes cez jeho pozostatky vedie zavlažovací kanál, čo znemožňuje vytvoriť presnú rekonštrukciu jeho dispozície, spolu s celkovým pôdorysom areálu pyramídy. Predpokladá sa, že na severe bola súkromná časť chrámu, pred ňou pravdepodobne komplex hypostylov, stĺpových nádvorí, portikov, kolonád, komôr a skladobných priestorov, chodieb, atď. Ešte južnejšie, pred touto zväčša prekrytou časťou, sa nachádzali verejné priestory s rozľahlým nádvorím. Celá stavba sa rozprestierala na ploche 28 000 m², čo je pre staroegyptský zádušný chrám úctyhodný rozmer.[7] V súčasnosti je chrám prakticky stratený, zostali len nepatrné stopy jeho bývalej veľkosti v základovom podloží a vápencových úlomkoch, ktoré len veľmi hrubo naznačujú jeho konkrétne rysy.[4]
Nemecký egyptológ Dieter Arnold vyslovil hypotézu, podľa ktorej je chrám starší ako vlastná pyramída. Podľa nej, keď sa objavila statická porucha na prvej pyramíde v Dahšúre, dal Amenemhet pristavať od severu druhú pyramídu k už stojacemu chrámu.[7]
Prvé novodobé pokusy preniknúť do útrob pyramídy sa uskutočnili v polovici 19. storočia. Ako prvý z egyptológov sa o to pokúsil v roku 1843 Lepsius, neskôr Luigi Vassalli. Úspešný bol však až Petrie roku 1889, ktorý následne spolu s Geraldom A. Winewrightom a Ernestom J. MacKeyom preskúmali nielen pyramídu ale aj jej priľahlé objekty, vrátane chrámového komplexu.[8] Z Petrieho výskumu pochádza väčšina dnes známych faktov o chráme.[6] Vzostupná cesta nebola skúmaná, rovnako ako údolný chrám.[7]
Približne dva kilometre juhovýchodne od Amenemhetovej pyramídy sa nachádzajú rozvaliny menšej hlinenej pyramídy, ktorú niektorí odborníci považujú za pyramídu faraónovej dcéry Neferuptah. Objavil ju egyptský archeológ Habíb Labaši roku 1936 a neskoršie ju preskúmal Naguib Farag. Predpoklad, že ide o pyramídu princeznej, pochádza z nálezového súboru nájdeného na mieste, na ktorom sa niekoľkokrát vyskytuje jej meno, napr. na sarkofágu z červenej žuly, dokonca na niektorých predmetoch výbavy je zobrazené v kartuši.[6] Je možné, že princezná zomrela skôr ako jej otec. Na mieste sa našli stopy po pohrebe, nie je však vôbec isté, či to bol pohreb Neferuptah. V súvislosti s nálezovou situáciou v pyramíde Amenemheta III. sa objavuje niekoľko dnes ťažko zodpovedateľných otázok, napr. prečo sa našli vo faraónovej pyramíde dve rakvy a vytesané meno princeznej na oltári, keď mala pripravenú pohrebnú komoru vo vlastnej pyramíde, príp. komu inému patrila druhá rakva, ak nie Neferuptah.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.