Provincia (staroveký Rím)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Provincia (latinsky provincia, pl. provinciae) bola v starovekom Ríme základnou a až do konca 3. storočia najväčšou správnou jednotkou rímskeho územia mimo Apeninský polostrov.
Pojem provincia pôvodne neoznačoval geograficky pevne stanovené a ohraničené územie, ale slúžil k určeniu územnej pôsobnosti úradníka, ktorému náležalo imperium. Napríklad v priebehu druhej púnskej vojny bojovalo v Itálii súbežne niekoľko rímskych vojsk, ktorých veliteľom rímsky senát prikázal určitú oblasť ako ich „provinciu“. Takéto obvody však zanikli okamihom, keď príslušní velitelia zložili po skončení funkčného obdobia svoj úrad. Avšak v dôsledku teritoriálnej expanzie rímskeho štátu sa tie obvody, ktoré bolo pre ich odľahlosť obtiažne ovládať priamo z Ríma, konštituovali v trvale geograficky vymedzené správne celky, teda v klasické provincie. Správcami či miestodržiteľmi provincií sa stávali politici senátorského stavu, ktorí obvykle v predchádzajúcom roku vykonávali úrad konzula alebo praetora . Neskoršiu výnimku z tohoto pravidla predstavoval Egypt pripojený Octavianem po smrti Kleopatry. Jeho miestodržiteľom bol prefekt (praefectus Augustalis) pochádzajúci z jazdeckého stavu, pričom senátorom bol vstup na egyptskú pôdu zakázaný. Odlišný spôsob správy Egypta však nebol v rozpore s rímskym právom, pretože Egypt bol fakticky považovaný za Octaviánov súkromný majetok.