Protón
From Wikipedia, the free encyclopedia
Protón (p+, H+; z gréčtiny protos – prvý) je subatomárna častica v jadre atómu. Protón sa ako častica zaraďuje medzi baryóny a skladá sa z dvoch kvarkov u a jedného d, ktoré sa priťahujú silnou interakciou, sprostredkovanou gluónmi. Antičastica protónu je antiprotón, ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.
Protón | |
---|---|
Triedenie | |
Subatomárne častice | |
Fermión | |
Hadrón | |
Baryón | |
Nukleón | |
Protón | |
Vlastnosti | |
Hmotnosť: | 938 MeV/c2 |
Elektrický náboj: | 1.6 × 10−19 C |
Spin: | 1/2 |
Izospin: | 1/2 |
Polčas rozpadu: | stabilný |
Stavebné kvarky: | horný, dolný |
Pokojová energia: | 938,271 998 (38) MeV |
Camptonov efekt: | 1,321 409 8555 (88)⋅10−15 m |
Magnetický moment: | 1,410 606 633 (58)⋅10−26 J T−1 |
g-Faktor: | 5,585 694 701 (56) |
Pretože elektromagnetická sila je rádovo silnejšia ako gravitačná sila, musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj elektrónu, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší – atómy by neboli elektricky neutrálne) spôsobila viditeľnú rozpínavosť vesmíru a telies priťahovaných k sebe gravitačnou silou (planét, hviezd, a podobne).
Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s polčasom rozpadu vyše 1035 rokov. Overenie tejto hypotézy je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho izotopu vodíku je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti atómu ako chemického prvku.
V chémii a v biochémii je protón aj označenie pre vodíkový katión. Vodíkový katión totiž nemá elektrón a obsahuje len jadro, ktoré v prípade 1H+ predstavuje len protón.