chemická zlúčenina From Wikipedia, the free encyclopedia
Propán je nasýtený uhľovodík, tretí člen homologického radu alkánov. Za normálnych podmienok je to bezfarebný horľavý plyn bez zápachu. Je ťažší (1,55-krát) ako vzduch, dá sa jednoducho skvapalniť a udržať v kvapalnom stave aj nie príliš vysokým tlakom. V zmesi so vzduchom, obsahujúcej 2,1 až 9,5 % propánu, ľahko exploduje[1]. Je súčasťou bežne používanej vykurovacej zmesi uhľovodíkov, označovanej ako propán-bután.
| Propán | |||||||||||||||
 | |||||||||||||||
 | |||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C3H8 | ||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 44,0962 g/mol | ||||||||||||||
| Teplota topenia | −187,7 °C | ||||||||||||||
| Teplota varu | −42,1 °C | ||||||||||||||
| Kritický bod | 96,6 °C 4,25 MPa | ||||||||||||||
| Hustota | 1,83 kg/m3 (plyn) 0,5077 kg/l (kvapalina) | ||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,1 g/cm3 (37,8°C) | ||||||||||||||
| Teplota vzplanutia | -104°C | ||||||||||||||
| |||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||
| Číslo CAS | 74-98-6 | ||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||
Priemyselne sa pripravuje frakčným skvapalňovaním ropných plynov, vznikajúcich pri rafinácii ropy. Oddeľuje sa aj vymrazovaním pri rafinácii zemného plynu pred distribúciou do rozvodného systému, aby sa zabránilo jeho kondenzácii v potrubiach.
V laboratóriu je ho možné pripraviť rôznymi spôsobmi, napr. pôsobením jodovodíka na propanol:
prípadne redukciou jódpropánu (propyljodidu) zinkom vo vodnom prostredí:
Inou možnosťou je redukcia acetónu napr. zinkom v koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej:
Pri propáne pozorujeme podobne ako pri iných uhľovodíkoch takmer voľnú otáčavosť okolo väzieb C—C medzi susednými uhlíkmi v molekule. V dôsledku toho môže molekula propánu dosahovať rôzne usporiadania v priestore. Tieto rôzne priestorové konfigurácie molekúl všeobecne nazývame konformácie a molekulu v určitej konformácii nazývame konformér. V molekulách propánu sa môžu nezávisle od seba meniť dva uhly natočenia, nazývané torzné uhly – a to torzný uhol θ1-2, ktorý zvierajú roviny C—C—H a H—C—C definované vodíkmi na susedných uhlíkoch 1 a 2, a torzný uhol θ2-3 na druhej dvojici susedných uhlíkov. Pretože sa vodíkové atómy a vzájomne neviazané atómy vo dvojici vodík–uhlík vzájomne odpudzujú, je potenciálna energia konforméru s θ1-2 = 0º (tzv. „zákrytová“ konformácia) vyššia, než v prípade hodnoty uhlu θ1-2 = 60º (tzv. zošikmená konformácia), a to o 14 kJ/mol. Podobne je to pri otáčaní okolo druhej väzby C—C. Preto pri normálnej teplote väčšina molekúl propánu (až 99 %) bude mať konformáciu blízku hodnotám oboch torzných uhlov θ = 60º, 180º alebo 300º (v rozmedzí ±30º), pričom všetkých týchto deväť konformácií bude energeticky rovnocenných (budú i geometricky nerozlíšiteľné, ak by jednotlivé vodíky neboli rôznymi izotopmi). Tieto najstabilnejšie konformácie majú symetriu zodpovedajúcu bodovej skupine C2v,
Tepelná kinetická energia molekúl pri normálnej teplote (20 °C) je 3,7 kJ/mol, čiže porovnateľne veľká s energetickou bariérou brániacou voľnej rotácii okolo väzby C—C. Preto za týchto podmienok jeden konformér spontánne prechádza do iného, pričom doba potrebná na prechod (pretočenie) z jednej konformácie do druhej je rádovo 10−11 s.
S nadbytkom vzduchu (kyslíka) sa propán spaľuje na vodu a oxid uhličitý:
Pri menšom množstve kyslíka vzniká namiesto oxidu uhličitého oxid uhoľnatý:
pri jeho nedostatku sa propán spaľuje iba na vodu a uhlík (sadze):
Citlivou oxidáciou môže ho možno premeniť na kyselinu propiónovú:
Zahrievaním na vysokú teplotu (okolo 900 °C) v zmesi s vodnou parou (proces nazývaný hydrokrakovanie) sa z molekuly propánu odštepuje vodík a vzniká zmes nasýtených a nenasýtených uhľovodíkov (alkénov) a to najviac etán, etén a propén.
Napriek tomu, že ide o hydrokrakovanie veľmi jednoduchej molekuly, obsahujúcej iba tri uhlíkové atómy, možných produktov je veľa.
Reakciou propánu s chlórom vzniká zmes chlórovaných derivátov; v prvom stupni potom zmes 1-chlórpropánu a 2-chlórpropánu
a
Reakcia má radikálový reťazový charakter. Je inicializovaná zahriatím alebo svetlom (najmä ultrafialovým) a môže prebiehať explozívne.
Pri vdýchnutí má slabšie narkotické účinky. Väčšie koncentrácie vo vzduchu môže viesť k zaduseniu, pretože vďaka svojej vyššej hustote môže vytesniť kyslík, potrebný k dýchaniu.
Nachádza sa rozpustený v rope, menej ho obsahuje zemný plyn. Spektroskopicky sa preukázal jeho výskyt v atmosfére Saturnovho mesiaca Titanu. Je tiež jednou z molekúl, nachádzajúcich sa v medzihviezdnych plynových oblakoch.
Propán je významnou energetickou surovinou, predovšetkým v zmesi s ďalšími uhľovodíkmi: butánom, izobutánom, buténom, but-2-énom a propénom, ktorá sa obyčajne nazýva propán-bután a používa sa hlavne v domácnostiach ako zdroj tepla na kúrenie alebo na varenie, ale aj pri tepelnom spracovaní rôznych materiálov (tavenie, zváranie, spájkovanie). Jeho zloženie závisí od priemyselných noriem jednotlivých štátov. V oblastiach s vyššou priemernou teplotou obyčajne obsahuje menší podiel propánu než v chladnejších oblastiach; obsah propánu kolíše od 25 do 90 %. Podobná zmes uhľovodíkov obsahujúcich propán, ale väčšinou vo väčšom zastúpení, sa používa ako pohonná látka pre spaľovacie motory. Obyčajne sa označuje skratkou LPG (z angl. Liquefied petroleum gases – skvapalnené ropné plyny). Jeho spaľovanie je ekologickejšie ako použitie bežného benzínu alebo motorovej nafty.
Propán je súčasťou hnacích plynov v aerosólových bombičkách. Používa sa tiež v chladiarenstve ako teplonosné médium.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému PropánSeamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
