Proérosia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Proérosia (starogr. Προηροσία) bola starogrécka poľnohospodárska slávnosť na počesť bohyne Demeter a jej dcéry Koré, oslavovaná pred orbou a sejbou, pri ktorej sa modlilo za bohatú úrodu.[1] Tento sviatok sa nazýval sa aj Proarktouria, čo naznačuje, že sa konal pred heliakálnym vzostupom hviezdy Arktúr.[2]
Starogrécka slávnosť Proérosia, doslova „príprava na orbu“, bola oslavovaná zrejme 6. pyanepsióna (podľa atického kalendára). Jej súčasťou bola obeť prvých plodov z vďačnosti za oslobodenie sa od legendárneho moru.[3] Tento sviatok sa oslavoval v piatich démoch Atiky pod rôznymi názvami, dátumami a doloženými obradmi. Tie najprestížnejšie sa konali v Eleuzíne, ktoré sa pravdepodobne v poslednej štvrtine 5. stor. pred Kr. stali v Atike celospoločenským festivalom.[4] Archeologička Efrosyni Boutsikas (venuje sa archeoastronómii) uvádza, že Proérosia alebo Proarktouria, bola oslavovaná v čase heliakálneho vzostupu Arktúra, najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Pastier. Kalendár z Thorikosu zaraďuje túto slávnosť do atického mesiaca boédromión,[5] teda niekedy približne v čase od polovice septembra do polovice októbra, čo sa zhoduje s heliakálnym vzostupom hviezdy Arktúr, teda okolo 21. septembra. Obetný kalendár z Eleuzíny uvádza, že sa tento sviatok konal 5. pyanepsióna,[6] t. j. približne na konci októbra.[7] Keďže atický kalendár bol lunárny, rozdiel medzi lunárnym a slnečným rokom na krátky čas spôsoboval presun jednotlivých mesiacov, ale dátum osláv Proérosie určený pozorovaním hviezdy Arktúr, musel byť presný.[8]
Podľa niektorých odborníkov rôzne datovanie osláv Proérosie mohlo byť spôsobené aj časovými odchýlkami poľnohospodárskych prác v jednotlivých rokoch (napr. podľa miestneho počasia). Xenofón uvádza (v dialógu Sokrata s Ischomachom), že bohovia neregulujú rok podľa pevného vzoru, ale v jednom roku je najlepšie siať skoro, v inom v strede sezóny, v inom zase veľmi neskoro.[9] Ciele a zámery obradov pred orbou možno vyčítať z citácie zo Sudy: „Obete, ktoré sa konajú pred orbou, sa vykonávajú za cieľom dobrej úrody“.[10] Proérosia nebola jediným sviatkom (obradom) vykonávaným na uspokojenie bohov za cieľom dobrej úrody, po nej nasledovali aj ďalšie sviatky oslavované v rôznych fázach poľnohospodárskeho cyklu.[4]
Jedna z legiend hovorí, že Proérosia sa po prvýkrát konala po more (alebo hlade), ktorý postihol všetkých Grékov (alebo celé ľudstvo), keď Aténčania v súlade s vešteckými radami (podľa rady z delfskej veštiarne mali každoročne pred orbou obetovať Demetre prvotiny z úrody v mene všetkých Helénov[11]) v mene Grékov obetovali bohom obete pred orbou. Z toho dôvodu potom Gréci prinášali do Atén aparchai „prvotiny z úrody“ (celogrécka náboženská prax od archaického do konca helenistického obdobia [12]) z obilia, ktoré mali poslúžiť ako ďakovné obete (χαριστήρια - charistéria[13]) Podľa inej legendy sa Triptolemos od bohyne Demeter naučil základom pestovania obilia (bohyňa sa mu tak odvďačila za to, že ju vľúdne prijal v paláci jeho rodičov, keď hľadala svoju dcéru Persefonu) a potom na lietajúcom voze precestoval celý grécky svet a na miestach, kde sa zastavil, učil ľudí ako orať a siať (v atickom umení je od polovice 6. stor. pred Kr. často zobrazovaný v okrídlenom voze).[14] Keď sa vrátil, stal sa kráľom a vo svätyni, ktorú tam postavil jeho otec Keleos, zaviedol Demetrin a Persefonin kult.[15]
Vedúcu úlohu pri obradoch na oslavách Proérosie zohral hierofantés (ἱεροφάντης) „odhaliteľ posvätných tajomstiev“, veľkňaz v chráme bohyne Demetry v Eleuzíne. Jeho funkcia sa dedila v rodine Eumolpa, legendárneho zakladateľa Eleusínskych mystérií.[16] Podľa starovekých „svedectiev“ sa na týchto oslavách udiali aj zázraky uzdravenia, napr. od narodenia slepý začal vidieť.[17]
V Eleuzíne sa okrem Proérosie konali aj ďalšie slávnosti spojené s bohyňou Demeter (s poľnohospodárstvom).[18] Bola to Thesmoforia, oslavovaná s cieľom zvýšenia plodnosti zeme, Chloia, ktorá sa oslavovala, keď už polia zazeleneli, Kalamaia, keď obilie vyrástlo a Halóa, kedy sa obilie mlátilo.[19]