gréckokatolícke arcibiskupstvo/archieparchia so sídlom v Prešove založené v roku 1818 From Wikipedia, the free encyclopedia
Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov[3] alebo Prešovská archieparchia[4] alebo Prešovská gréckokatolícka archieparchia alebo zriedkavejšie Prešovská gréckokatolícka arcieparchia je metropolitná archieparchia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sui iuris so sídlom v Prešove. Na jej čelo bol 26. októbra 2023 vymenovaný Jonáš Maxim.
Prešovská archieparchia Archidioecesis Presoviensis | |
Základné údaje | |
---|---|
Cirkev | Gréckokatolícka cirkev na Slovensku |
Štát | Slovensko |
Dátum vzniku | 22. september 1818 – |
Hierarchia | |
Arcibiskup | Jonáš Maxim |
Emeritný arcibiskup | Ján Babjak SJ |
Protosynkel | arch. Marek Durlák |
Štatistické údaje | |
Vikariáty | 1 (30. január 2018) |
Protopresbyteráty | 18 (2018) |
Farnosti | 165 (2018 [1]) |
Veriaci | 114 401 (2021[2]) |
Diecézni kňazi | 284 (2018) |
Rehoľní kňazi | 22 (2018) |
Trvalí diakoni | 3 (2018) |
Počet veriacich na kňaza | 374 |
Rehoľní bratia | 27 (2015) |
Rehoľné sestry | 75 (2018) |
Ostatné údaje | |
Patrón | Ján Krstiteľ |
Obrad | byzantský |
Liturgický jazyk | cirkevná slovančina, slovenčina |
Katedrála | Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa |
Webstránka | http://www.grkatpo.sk/ |
Catholic-hierarchy | catholic-hierarchy.com |
Sufragánne biskupstvá | |
Bratislavská eparchia Košická eparchia |
Archieparchia bola zriadená ako eparchia (lat. eparchia Presoviensis, staršie aj Eperjensis) 3. novembra 1815 cisárom Františkom I. (na základe patronátneho práva)[5] a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. bulou Relata Semper.[6][7][8] Prešovská eparchia bola vyčlenená z územia pôvodnej Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Dňa 30. januára 2008 rímsky pápež Benedikt XVI. túto eparchiu povýšil na archieparchiu a zároveň zriadil Prešovskú gréckokatolícku metropoliu.[9] Sufragánnymi eparchiami sa stali Košická eparchia a novozaložená Bratislavská eparchia. Rozloha archieparchie je zhodná s územím Prešovského kraja.
Na čele Prešovskej archieparchie je v súčasnosti Jeho Vysokopreosvietenosť vladyka Jonáš Maxim ako arcibiskup a metropolita. Menovaný bol 26. októbra 2023, biskupskú chirotóniu prijal 27. januára 2024 a v ten istý deň sa ujal riadenia Prešovskej archieparchie.
Arcibiskupom a metropolitom bol do 25. apríla 2022 vladyka Ján Babjak. Do úradu prešovského eparchu ho menoval pápež Ján Pavol II. 11. decembra 2002. Biskupskú vysviacku prijal z rúk sv. Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra v Ríme 6. januára 2003. Intronizácia sa uskutočnila 18. januára 2003 v Prešove.[10] 30. januára 2008 pápež Benedikt XVI. v súvislosti s novým kánonickým usporiadaním Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vymenoval Jána Babjaka za prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu.[11]
Jeho zrieknutie úradu bolo prijaté pápežom Františkom a oznámené 25. apríla 2022. Archieparchiu od toho dňa viedol ako apoštolský administrátor sede vacante vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha,[12] a to až do chirotónie a intronizácie vladyku Jonáša 27. januára 2024.
V súčasnosti je Prešovská archieparchia bez pomocného biskupa. Pápež František vymenoval 19. apríla 2013 pomocného biskupa pre Prešovskú archieparchiu otca Milana Lacha SJ.[13] Jeho chirotonia sa uskutočnila v Ľutine 1. júna 2013.[14] Vladyka Milan Lach bol 24. júna 2017 menovaný za apoštolského administrátora Eparchie Parma pre Ruténov v USA.
V rokoch 1992 – 1997 bol pomocným biskupom Milan Chautur, ktorý bol v roku 1997 vymenovaný za exarchu Košického exarchátu.
Arcibiskup a metropolita Ján Babjak zriadil 13. apríla 2017 Humenský vikariát so sídlom v Humennom. Prvým vikárom sa stal dovtedajší farár farnosti Humenné Martin Zlacký. Do správy vikariátu patria protopresbyteráty Humenné, Snina, Medzilaborce, Stropkov, Vranov, Čemerné a Hanušovce. [15]
Hlavným chrámom eparchie je Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Patrónom eparchie je sv. Ján Krstiteľ (Predchodca).
Pútnickými miestami eparchie sú Ľutina, Krásny Brod, Buková hôrka, Šašová, Čirč, Rafajovce, Litmanová.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.