Príles

	Príles
	miestna časť obce Trenčianska Teplá
	Zvonica, najstaršia dochovaná pamiatka v Prílese
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Región	Stredné Považie
Súradnice	48°57′03″S 18°08′10″V
Prvá pís. zmienka	1351
PSČ	914 01-pošta Tr. Teplá
EČV (do r. 2022)	TN
	Poloha miestnej časti na Slovensku
	Interaktívna mapa miestnej časti
	Wikimedia Commons: Príles
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Príles je miestna časť Trenčianskej Teplej.

Rýchle fakty Štát, Kraj ...

Zavrieť

Leží asi 2,3 km severovýchodne od centra Trenčianskej Teplej medzi cestou I. 61 smerom z Trenčianskej Teplej do Dubnice nad Váhom a železničnou traťou. Asi 500 m severozápadne od obce sa nachádza tok Váhu.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Prílesa

Stručná história

Pôvodne zemianska osada, bola majetkom rôznych šľachtických rodov, ktoré obývali miestny kaštieľ. Ako prvá rodina vlastniaca Príles sa spomínajú Príleský, ktorý z tejto obce pochádzali. Táto rodina vlastnila Príles s krátkymi prestávkami až do 16. storočia. Pôdu v Prílese vlastnili aj rody Rudňanský, Gabrižoviech (pravdepodobne sa jedná o rod oddelený od Príleskovcov), Hudcovičovický, Mariašovci (mad. Maryássy) a Zongorovci. V 2. polovici 19. storočia Príles získala rodina Skrbenská. Posledný obyvateľ kaštieľa šľachtického stavu bol barón Filip Skrbenský. V roku 1913 bol pričlenený k Trenčianskej Teplej.

Prvá písomná zmienka

Pochádza z roku 1351 v listine Codex diplomaticus hungaricus andegavensis, je napísaná po latinsky a časť po maďarsky.

Latinsko-maďarské pôvodné znenie:

„

1351, mdj. 17. A nyitrai kdptalan eldtt Hotesoi Laczk egy

udvar-telket Toplafalu felol, vejenek Szdke Peternek s fiatnak dtad

Capitulum ecclesie Nitriensis...ad universorum...no- ticiam...volumus pervenire, quod Lachk filius Thome de Hotesou, Nicolaus Andreas Petrus et Thomas filii eiusdem nostri in presencia personaliter constituti, unam curiam sen sessionem ipsorum Prilich vocatam cum quinquaginta iugeri- bus ten-e consvetis a parte ville Thopla adiacentibus, Petro dicto Zeuke sponso suo et per eum Stephano Petro et Johanni filiis eiusdem retulerunt...contulisse et nostri in presencia... dederunt...iure perpetuo...in filios filiorum et heredum per heredes...possidendara...Datum per manus...magistri

“

^[1]

Približné slovenské znenie:

„

Nitrianska kapitula...všetkým...oznamuje...chceme dosiahnuť, aby Ladislav (Lachk), syn Tomáša z Kotešovej (Thome de Hotesou), Mikuláš, Andrej (Ondrej), Peter a Tomáš - deti rovnakého (Tomáša z Kotešovej) za jedného konania dal usadlosť a kúriu nazývanú Príles (Prilich) s rozlohou 50 jugerov pri dedine Teplá (Thopla) Petrovi zvanému Zeuke, jeho manželka Jana a synovia Peter a Štefan (alebo syn Peter Štefan) potvrdili toto slovo... prispeli a v prítomnosti nášho...oni...trvalé právo...v dedičov detí a dedičia prostredníctvom...Dátum pre manus...magistri.

“

Historické názvy

Názov obce pravdepodobne pochádza zo slova prielez (cez Váh). Dnešný názov obce je niekdy vysvetlovaný tým, že sa nachádza pri lese, ale to nie je pravda lebo najbližší les je vzdialený najmenej 2 km.

Prilich ([1351])
Preles (1438)
Prilez (1453)
Prielessye (1476)
Pryeleze (1484)
Prielozi (1485)
Prylys(ky) (1492)
Prziles(ky) (1492)
Prilez (1492)
Prziles (1495)
Pryles ([1496])
(Z)prylez ([1497])
Preles ([1498])
Przieles ([1499])
Prelow(sky) ([1500])
Prieles, Przilesi ([1510])
Prylez ([1513])

^[2]

Historické stavby

Kaštieľ

Bližšie informácie v hlavnom článku: Príleský kaštieľ

Stavba podobajúca sa kaštieľu (kúria) tu bola s najväčšou pravdepodobnosťou už v 15. storočí. V nasledujúcich storočiach informácie chýbajú a objavujú sa až v 19. storočí, kedy bol kaštieľ prebudovaný na klasicistickú kúriu. Okolo sa rozprestieral rozľahlý park s vybudovanými chodníkmi. Po druhej svetovej vojne bol zbúraný vlastníkom pozemku, na ktorom stál.

Zvonica

V obci sa tiež nachádza zvonica z obdobia rekatolizácie. Zvon je z roku 1660.

Z písomností sa dozvedáme, že v roku 1674 sa v Prílese nachádzali mlyn a krčma s pivovarom.

Príles ako kuriálna obec nemala vlastnú samosprávu, ale zastupovali ju feudálny vlastníci majetkov. Príles bez richtára vystupuje ešte v roku 1852. V zápisnici obecného predstavenstva sa v roku 1894 podpisuje ako richtár barón Filip Skrbenský. Od roku 1896 bol richtárom Leopold Stankovič, ktorého v roku 1909 vystriedal Marek Masár. Od roku 1906 používal richtár nápisovú pečiatku s nápisom:TRENCSÉN VÁRMEGYE PRILESZ KÖZSÉG *1906* (slov. TRENČIANSKA ŽUPA PRÍLES OBEC *1906*)^[3]. História Prílesa ako samostatnej obce sa uzatvára v roku 1913, keď bol pripojený k Trenčianskej Teplej.

Pavol Príleský (* ? – † 1743, Bratislava) – právnik, feudálny zemepán, právnik poradca Likavského a Oravského panstva, správca majetkov kniežaťa Esterházyho a oravských Turzovcov, jeden z najvýznamnejších právnikov 1. polovice 18. storočia.
Ján IV. Príleský (* 13. 3. 1709, Príles – † 27. 10. 1790, Príles) – náboženský spisovateľ, vysokoškolský učiteľ, rektor kolégia v Budíne, riaditeľ univerzitnej tlačiarne v Trnave.
Filip Skrbenský (* 1838 – † 27. 2. 1914) – barón, cisársko-kráľovský komorník, člen rádu maltézskych rytierov, dragún.

Centrum Prílesa
Nová zástavba
Hlavná ulica
Bývalé potraviny
Ulica
Domy
Podchod
Trafo stanica

[1]
NAGY, Imre. Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár [online]. 1927. Dostupné online. (maďarčina)
[2]
TELEKI, József. Hunyadiak kora Magyarországon. [s.l.] : Emich és Eisenfels könyvnyomdája, 1941. (maďarčina)
[3]
NOVÁK, Jozef. Pečate miest a obcí na Slovensku. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 8089236480. S. 720.
[4]
Trenčianska Teplá, vydalo: Vydavateľstvo SCM, 1995, strany 82 – 87

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príles

Miestna čast Príles na stránke www.trencianskatepla.sk

[1] [1]
NAGY, Imre. Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár [online]. 1927. Dostupné online. (maďarčina)

[2] [2]
TELEKI, József. Hunyadiak kora Magyarországon. [s.l.] : Emich és Eisenfels könyvnyomdája, 1941. (maďarčina)

[3] [3]
NOVÁK, Jozef. Pečate miest a obcí na Slovensku. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 8089236480. S. 720.

[4] [4]
Trenčianska Teplá, vydalo: Vydavateľstvo SCM, 1995, strany 82 – 87

[1]

[2]

[3]