Rozprávanie o dávnych časoch
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rozprávanie o dávnych časoch[1] (iné názvy: Povesť dávnych liet, Povesť vremionnych let[2]/Povesť vremennych let[1] (=prepis ruského názvu), Nestorov letopis, Nestorov Letopis ruský[2], Nestorova kronika, Prvý letopis ruský, Kyjevský letopis, Staroruská kronika, Povesť z dávnych čias, Počiatočný ruský letopis, Povesť o zašlých časoch[3]; rus. Повесть временных лет, Первоначальная летопись, Несторова кроника) je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie a najstarší známy letopis na územi Kyjevskej Rusi. Je nazvaný podľa incipitu (prvých slov textu), ktoré znejú: „Se povesti vremiaňnych let, otkudu jesť pošla Ruskaja zemľa, kto v Kijeve nača perveje kňažati i otkudu Ruskaja zemľa stala jesť“[3]. Pre mnohých historikov je základným prameňom, z ktorého čerpajú informácie o príslušnom období.
Rozprávanie o dávnych časoch alebo Nestorov letopis | |
---|---|
Повѣсть врємѧнныхъ лѣтъ | |
14. strana Radziwilskej kroniky obsahujúcej letopis, zobrazuje Olega vedúceho koňmi ťahané loďstvo proti Konštantínopolu roku 907 | |
| |
Pôvodný jazyk | Stará ruština |
Krajina vydania | Kyjevská Rus |
Dátum 1. vydania originálu | 12. storočie |
Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
Literárny žáner | kronika |