Ponuka (ekonómia)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ponuka predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden predávajúci (individuálna ponuka, y) alebo skupina predávajúcich, spravidla na celom trhu (trhová ponuka, čiastková ponuka, Y), ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu (p) tohto tovaru za dané časové obdobie. Vyjadruje komplexný pohľad na množstvo statku, ktoré by predávajúci predal/-li za určitú cenu. Ex-ante znamená vopred, čiže ide o úmysel predať a nesmie sa zamieňať s tým, čo už bolo predané (ex post).
Konkrétna ponuka je výsledkom výpočtu maximalizácie zisku predávajúceho, ktorý nezávisí len od ceny predaného statku, ale aj (ale len spravidla, lebo zisk je vzhľadom na rôznosť typov predávajúcich dosť rozličný) od nákladov (t. j. cien a množstiev vstupov) a výrobnej technológie predávajúceho (t. j. jeho produkčnej funkcie).
Funkcia ponuky (jej jednorozmerný graf sa nazýva krivka ponuky) je (nejaká) funkcia y – p resp. Y – p, čiže všeobecná závislosť medzi ponukou a cenou. Funkcia je spravidla rastúca (nárast ponuky s rastúcou cenou) – tzv. zákon rastúcej ponuky. Funkcia teda vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného statku ochotní vyrobiť a predať. Inverzná funkcia ponuky (jej jednorozmerný graf sa nazýva inverzná krivka ponuky), často nesprávne nazývaná len funkcia ponuky, je funkcia p – y resp. p – Y, čiže „opačne zobrazená“ funkcia ponuky.
Agregátna/Celková ponuka v mikroekonómii, skrátene často nazývaná ponuka, je súčet trhových ponúk všetkých statkov na trhu, čiže množstvo všetkých statkov na trhu, ktoré sú všetci predávajúci ochotní a schopní predať za danú cenu tohto statku za dané časové obdobie. Analogicky existuje aj funkcia agregátnej ponuky a jej krivka a inverzná funkcia agregátnej ponuky a jej krivka.
Existuje však aj agregátna/celková ponuka, skrátene často nazývaná ponuka, jednak v makroekonómii a jednak v národnom účtovníctve, ktorá je (trocha) inak definovaná a určovaná.