From Wikipedia, the free encyclopedia
Pochovávanie (dokonavý vid pochovanie) má niekoľko podobných definícií :
Podobný je termín pohreb, ktorého definície sú uvedené v rozlišovacej stránke pohreb. Ostatné údaje súvisiace s pohrebom sú uvedené v tomto článku.
Anglický výraz pre pochovávanie aj pohreb je burial, toto slovo ale najmä v archeológii na rozdiel od slovenčiny znamená aj miesto pochovania, čiže hrob, hrobku a podobne.[9][10][11].
Základné delenie pochovávaní:
Z iného hľadiska rozlišujeme:[12]
V strednom paleolite a najmä v mladom paleolite sa prvýkrát sporadicky objavuje rituálne pochovávanie (s milodarmi a dokladmi piety). Od neolitu je prax pochovávania častejšia a najneskôr od bronzovej doby boli už pochovávaní zrejme všetci ľudia pospolitosti. Ľudia boli spočiatku pochovávaní na sídliskách, samostatné pohrebiská (cintoríny) sa objavujú až v neskorom paleolite a v neolite sa stávajú normou. Prípadné nebeské pohreby a pohreby do vody sú archeologicky nezachytiteľné; inak však možno skonštatovať, že kostrové pochovávanie je doložené od paleolitu a žiarové pochovávanie od neolitu (ale ojedinele už od paleolitu).[8]
Na území Slovenska je od 13. stor. pred Kr. do 6. stor. po Kr. doložené len žiarové pochovávanie (s urnami alebo bez urien). V 6. - 9. stor., t.j. v čase prijímania kresťanstva, sa na Slovensku používalo birituálne pochovávanie, neskôr už takmer len kostrové pochovávanie. Slováci spočiatku verili, že sa po smrti zachovávajú telesné potreby duše, preto mŕtveho v hrobe zaopatrovali pre posmrtný život odevom, obuvou, ozdobami, zásobami jedla a nápojov uloženými do keramických nádob, zbraňami, pracovnými nástrojmi, obľúbenými predmetmi, platidlom a podobne. Tieto predmety slúžili na uspokojenie potrieb mŕtveho jednak na obdobie putovania duše do záhrobia a jednak do okamihu pravidelného dopĺňania zásob pri spomienkových dňoch, sviatkoch mŕtvych, výročiach úmrtia a pod. V prípade smrti muža z vyššej spoločenskej vrstvy Slovanov (Slovákov) sa pociťovala potreba zabezpečiť po smrti aj jeho sexuálne potreby (inak by sa z neho vraj stal upír), preto boli rituálne zabíjané ženy (manželky, otrokyne), aby mohli mŕtveho sprevádzať do záhrobia. Nahradenie spomenutej pohanskej výbavy kresťanskou výbavou hrobov, t.j. vkladanie modlitebnej knižky, ruženca a pod. a z milodarov už len platidiel do hrobu, sa začalo objavovať až relatívne veľmi neskoro. Pokiaľ ide o orientáciu mŕtvoly, Slovania prevažne mŕtvych ukladali nohami smerom na východ a táto orientácia na Slovensku prevažovala až do 20. stor. Alternatívne však existovalo (až do 1. svetovej vojny) aj pochovávanie, pri ktorom boli nohy orientované k osade alebo k vodnému toku oddeľujúcemu cintorín od osady. Čo sa týka polohy pohrebiska, Slováci volili háje a iné stromami porastené posvätné miesta (t.j. miesta vzdialené od sídiel), pretože verili, že duša mŕtveho po smrti sídli v strome a možno ju vidieť v podobe vtáka sídliaceho na stromoch. Táto tradičná viera bola taká silná, že hoci uhorský kráľ Ladislav už v 11. storočí nariadil, aby sa mŕtvi pochovávali pri kostoloch, Slováci až do 17. storočia ešte mŕtvych pochovávaní aj v lesoch a hájoch bez prítomnosti kňaza. [5][13]
V etnológii a podobných odboroch je pohreb komplex obradov, zvykov a úkonov vykonávaných v súvislosti so smrťou a pochovaním mŕtveho (vrátane samotného pochovania), a to:
Pretože sa verilo, že každý mŕtvy má zo smrti pocit krivdy a snahu pomstiť sa živým, zaobchádzanie s mŕtvym bolo vždy spojené s osobitnými zásadami, ktoré mali zabezpečiť, aby sa z neho nestal revenant alebo upír. Po skonštatovaní smrti bol mŕtvy najprv obradne oplakávaný a zatlačili mu oči, podviazali bradu a do žiadanej polohy zviazali končatiny. Následne mŕtveho (spravidla staršie ženy) umyli, obriadili, obliekli (do sviatočného odevu, ktorý si zosnulý pred smrťou sám pripravil) a vystrojili, aby bol pripravený na odchod duše a do truhly. Vystrojeného mŕtveho potom ešte obalili do bielej plachty s otvorom pre tvár. Verilo sa, že pri prvom zvonení odchádza duša z tela, zostáva v okolí domu, po pohrebe drží stráž na cintoríne až do úmrtia ďalšieho človeka a až vtedy odchádza do záhrobia, kde čaká na posledný súd. Do truhly sa nesmelo dostať perie (inak by mŕtvy chodil otravovať pozostalých) ani seno či slama (inak by vznikla neúroda); naopak sa do truhly pridávali peniaze, kúsok plátna, obľúbené menšie predmety mŕtveho (ruženec, fajka, fľaša alkoholu a pod.) a u osôb, ktoré zomreli nečakane a pod., sa pridávali ešte rôzne zeliny, špeciálne semená a podobne. Truhla s mŕtvym ostávala spočiatku v dome a čo najdlhšie otvorená, pretože sa verilo, ako už bolo spomenuté, že jeho duša je ešte v blízkosti a lúči sa svetom. Kým bol mŕtvy v truhle vystavený v dome, boli ho treba strážiť aj v noci, aby ho nepreskočila mačka alebo pes a aby pri ňom nezhasla špeciálna sviečka, a na stole musel stáť chlieb a pohár so svätenou vodou. Aby sa nestal revenantom, musel byť uložený nohami k dverám a hlavou smerom do kúta s obrazmi, a nohami von ho museli aj vynášať. V dome sa až do pohrebu nesmeli vykonávať nijaké práce a nesmelo sa hýbať vecami mŕtveho. Pri prvom zvonení sa s mŕtvym prišla rozlúčiť rodina a susedia. Pri vynášaní truhly z domu truhlou trikrát udreli o prah, aby sa duša rozlúčila s domom. Katolícky pohrebný obrad sa konal vo dvore, pred kostolom (po roku 1945 aj v kostole) alebo na cintoríne. Pri návrate pozostalých z cintorína sa často vykonávali úkony simulovaného hľadania mŕtveho v dome a očistné čistenie domu. Po pohrebe sa spravidla uskutočnil kar. Pohreb v širšom zmysle zahŕňa aj spomienkové úkony pri výročných príležitostiach (spomienkové dni, Všechsvätých, Dušičky). Pohrebný obrad u detí do prvého prijímania mal jednak redukovanú formu a jednak bol koncipovaný nie ako smútočný, ale ako radostný (mal vyjadriť radosť, že k Bohu bola povolaná nevinná duša).[14]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.