Plótinos
From Wikipedia, the free encyclopedia
Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.
Plótinos | |
Západná filozofia Staroveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Plotinos |
Narodenie | asi 203 – 205, Lykopolis, Egypt |
Úmrtie | 270, Kampánia, Itália |
Dielo | |
Škola/tradícia | novoplatonizmus |
Oblasť záujmu | platonizmus, metafyzika, mystika |
Význačné myšlienky | Jedno, emanácia, nús |
Ovplyvnil
| |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | 41932 Plótinos (plné texty diel autora) |
Plótinos (multimediálne súbory na commons) | |
Plotinos sa výrazne inšpiroval Platónovou filozofiou, neprevzal však myšlienku o dvoch principiálne odlišných svetoch, zmyslovom a ideálnom. Všetky formy bytia a podoby sveta chce odvodiť z jednotného božského základu, ktorý nazýva Jedno: Jedno je absolútne, dokonalé, je to základ každej existencie a Plotinos o ňom hovorí ako o kráse, dobre a pravde.
Z Jedného emanujú (vyžarujú) jednotlivé jestvujúcna tak, že možno rozpoznať stupnicu emanácie od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna.
Jedno nie je prístupné pojmovému poznaniu, ktoré sa opiera o logické princípy. Nazeranie Jedného si vyžaduje, aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extázy. Je to mystická skúsenosť.