Pistón (sochár)

Pistón (starogr. Πίστων – Pistón) bol grécky sochár z 3. storočia pred K.^[1]

Bronzová socha sediaceho Herma, Národné archeologické múzeum v Neapole

Pistón, grécky sochár (bronziar) neznámeho pôvodu, bol činný na začiatku 3. stor. pred Kr.^[2] Podľa rímskeho spisovateľa Plínia bol zamestnancom sochárskeho majstra Teisikrata zo Sikyónu (žiaka Lysippovho syna Euthykrata zo slávnej sikyónskej sochárskej školy). Medzi jeho najslávnejšie diela patrili sochy Area a Herma, ktoré za rímskych čias umiestnili do rímskeho chrámu Concordia.^[2] Zhotovil aj sochy Lysidémovho syna Lysifana a jeho matky Sóstraty, z ktorých sa zachoval mramorový podstavec z jeho signatúrou, datovaný do začiatku tretieho storočia pred Kr.^[3] (tento podstavec bol opätovne použitý v rímskom období pre sochy L. Valeria Catullu a jeho matky Terentie Hispully.)^[4][1]

Niektorí znalci (napr. nemecký archeológ Maximilian Mayer) mu pripisujú autorstvo originálov sôch Area Ludovisi (dnes v rímskom Národnom múzeu v Termách) a sediaceho Herma z Villa dei Papiri (vila papyrusov) z Herculanea,^[5] vystavenej v Národnom archeologickom múzeu v Neapole (inventárne číslo NM 5625).^[6] Spolupráca s Teisikratom však bezpečne nepreukazuje, že patril k Lysippovej sochárskej škole (jeho umelecký štýl nie je známy), preto zaradenie tejto sochy medzi jeho diela nie je celkom opodstatnené (avšak ani vylúčené).^[1]

Referencie a bibliografia

1. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Piston
2. Plínius, Naturalis Historia, 34,89.
3. Inscriptiones Graecae, IG II² 3850
4. Jussi Rantala. Gender, Memory, and Identity in the Roman World. Amsterdam : Amsterdam University Press, 2019. ISBN 978-90-4854-009-9. S. 290-291.
5. Charles Picard: Manuel d'archéologie grecque, A. Picard, 1948, str. 727
6. Mantha Zarmakoupi. The Villa of the Papyri at Herculaneum. Berlin : Walter de Gruyter, 2010. ISBN 978-31-1021-543-4. S. 45.