From Wikipedia, the free encyclopedia
Piper Alpha bola ropná plošina v Severnom mori prevádzkovaná spoločnosťou Occidental Petroleum Ltd. Táto platforma začala produkciu v roku 1976 ako prvá plošina len na produkciu ropy, neskôr upravená aj na produkciu plynu. Výbuch a následný požiar ropy a zemného plynu 6. júla 1988 plošinu zničil. Nešťastie si vyžiadalo 167 mŕtvych vrátane dvoch členov záchranného člna, 61 ľudí prežilo. 30 tiel sa nikdy nenašlo. Celková strata činila zhruba 1,7 miliardy £ (US $ 3.4 miliardy).
V čase katastrofy predstavovala produkcia plošiny približne 10 % ropy a zemného plynu vyťaženého zo Severného mora. Nehoda bola najväčšou katastrofou ropnej plošiny na mori čo do škôd a počtu mŕtvych v histórii. Kostol sv. Mikuláša na Union Street v Aberdene venoval kaplnku tým, ktorí pri nešťastí zahynuli. V Ružovej záhrade v Hazlehead Parku v Aberdene stojí pamätná socha.
Štyri spoločnosti, ktoré boli neskôr transformované do spoločného podniku OPCAL, získali v roku 1972 licenciu na prieskum ropy. Na začiatku roku 1973 objavili ložisko ropy Piper. Začala sa výroba plošiny, potrubia a podporných štruktúr. Ťažba ropy sa začala v roku 1976. Spočiatku sa ťažilo 250 000 barelov ropy denne, neskôr 300 000 barelov. V roku 1980 bol inštalovaný modul na ťažbu a spracovanie zemného plynu. Ropný terminál Flotta v Orknejách prijímal a spracovával ropu z polí Piper, Claymore a Tartan. Každé malo vlastnú plošinu. Hlavný ropovod mal priemer 76 cm a viedol 206 km z plošiny Piper Alpha do terminálu Flotta, spolu s krátkym ropovodom z plošiny Claymore asi 32 km na západ. Oddelené plynové potrubia s priemerom 46 cm viedli z plošiny Tartan na Piper a z Piper na plynovú kompresnú platformu MCP-01 48 km na severozápade.
Veľká pevná plošina Piper Alpha sa nachádzala na ropnom poli Piper asi 193 km severozápadne od Aberdeenu. Bola vysoká 230 m, z toho 144 m siahalo pod hladinu mora. Zahŕňala štyri moduly oddelené protipožiarnymi prepážkami. Plošinu postavili firmy Mcdermott Engineering z Adersieru a UIE z Cherbourgu v roku 1976. Z bezpečnostných dôvodov boli moduly usporiadané tak, že najnebezpečnejšie operácie boli vzdialené od osobných oblastí. Zmena z ropy na zemný plyn túto koncepciu zmenila, napríklad kompresorová stanica na stláčanie zemného plynu bola umiestnená hneď vedľa riadiacej miestnosti, čo zohralo zásadnú rolu pri nehode. Ropa a zemný plyn boli ťažené z 24 vrtov a dodávané tromi potrubiami do terminálu Flotta a na ďalšie zariadenia. V čase katastrofy bola Piper Alpha jednou z najťažších plošín (spolu s Magnus a Brae B) pracujúcich v Severnom mori.
V neskorých 70. rokoch prebehli hlavné práce s cieľom splniť požiadavky vlády na export plynu a potom bola táto plošina dokončená. Piper Alpha pôsobila v režime fáza 2 (pracujúca s Konzervačným plynovým modulom (CGM)) od konca roku 1980 do júla 1988. Režim fáza 2 bola jej normálny prevádzkový stav. V neskorých 80-tych rokoch bola plánovaná údržba a modernizácia plošiny. Navzdory náročnému a zložitému rozvrhu sa spoločnosť Occidental rozhodla pokračovať v prevádzke plošiny v režime fáza 1, a nie ju vypnúť, ako bolo plánované. Plánovanie a ovládacie prvky, ktoré boli zavedené, boli považované za dostatočné. Preto Piper Alpha mohla v tomto náročnom období aj naďalej vyvážať ropu necelých 120 000 barelov denne a export plynu v množstve 33 MMSCFD (v miliónoch štandardných kubických stôp za deň).
Vzhľadom na to, že bola celá plošina zničená a mnohí zo zamestnancov zahynuli, analýza môže navrhnúť len možný sled udalostí na základe známych faktov. Niektorí svedkovia udalostí spochybňujú oficiálnu časovú os.
Od skoršieho auditu bolo odporúčané, aby bol vyvinutý zavedený postup, aby čerpadlá boli v automatickom režime, pokiaľ v blízkosti prívodov nepracovali potápači, tak ako to bolo v praxi na plošine Claymore. Toto odporúčanie však nebolo nikdy zavedené.
Vietor, oheň a dym zabránil v pristátí vrtuľníku a žiadne ďalšie inštrukcie už nedostali. Dvaja muži sa obliekli do ochranných odevov a pokúsili sa dostať do podpalubia k dieselovým čerpadlám, aby aktivovali hasiaci systém. Nikto ich už viac nevidel.
Oheň by vyhorel, keby z plošín Claymore a Tartan nebola privádzaná ropa. Výsledný protitlak privádzal čerstvé palivo z prasknutého potrubia na Piper priamo do srdca ohňa. Plošina Claymore pokračovala v čerpaní ropy do druhého výbuchu, pretože hlavný inžinier nemal povolenie od riadiaceho Centra spoločnosti Occidental potrubie odstaviť. Plynovod na plošinu Tartan takisto bol stále v prevádzke. Dôvodom tohto postupu boli obrovské náklady v prípade odstavenia. Obnovenie by trvalo niekoľko dní so značnými finančnými dôsledkami. Dve plynové potrubia s priemerom 41 cm a 46 cm prebiehali cez Piper Alpha. O dva roky skôr vedenie Occidental zadalo štúdiu, ktorej výsledky varovali pred nebezpečenstvom týchto plynovodov. Kvôli ich dĺžke a priemeru by trvalo niekoľko hodín, kým by sa v nich znížil tlak, čiže bolo takmer nemožné ich uhasiť. Hoci vedenie pripustilo, aký môže byť výbuch zničujúci, plošiny Claymore a Tartan po prvom núdzovom volaní neboli vypnuté.
V čase katastrofy bolo na plošine 226 ľudí; 165 zomrelo a 61 prežilo. Zomreli taktiež dvaja členovia posádky záchranného člna z lode Sandhaven.
Je otázne, či bol dostatok času na evakuáciu. Hlavným problémom bolo, že väčšina zamestnancov, ktorí mali právomoc nariadiť evakuáciu, boli zabití, keď prvý výbuch zničil riadiacu miestnosť. Išlo o dôsledok konštrukcie plošiny, ktorá nebrala do úvahy možnosť výbuchu. Ďalším faktorom bolo, že plošiny Claymore a Tartan pokračovali v čerpaní plynu a ropy až do druhého výbuchu. Prevádzkové posádky neverili, že majú právomoc zastaviť produkciu, aj keď už bolo vidieť, že Piper Alpha horí. Neďaleká údržbárska loď Lowland Cavalier hlásila prvý výbuch pred 10:00, druhý výbuch nastal o 22 minút neskôr. V čase, keď dorazili záchranné a civilné vrtuľníky, mali plamene 100 na výšku a boli viditeľné do vzdialenosti 100 km. Najväčší počet preživších (39 z 59) zachránil rýchly záchranný čln lode MV Silver Pit. Jej kormidelník James Clark neskôr dostal Georgeovu medailu. Touto medailou boli ocenení aj Charles Haffey z Methilu, Andrew Kiloh z Aberdeenu a James McNeill z Obanu. Dymiace zvyšky plošiny boli uhasené o tri týždne neskôr tímom, ktorý viedol Red Adair, a to navzdory podmienkam vetru o rýchlosti 130 km/h a 20 m vlnám. Časť plošiny, ktorá obsahovala kuchyňu, kde našlo úkryt asi 100 ľudí, vyzdvihli z morského dna na konci roku 1988. Vnútri boli nájdené telá 87 ľudí. Boli pochovaní do spoločného hrobu.
Na zistenie príčiny katastrofy bola zriadená vyšetrovacia komisia. Viedol ju škótsky sudca William Cullen. Po 180 dňoch vyšetrovania vydala vyšetrovaciu správu v novembri 1990. Komisia dospela k záveru, že pôvodný únik kondenzátu bol výsledkom prebiehajúcich údržbárskych prác prevádzaných súbežne na čerpadle a bezpečnostnom ventile. Vyšetrovanie bolo kritické voči prevádzkovateľovi plošiny Piper Alpha spoločnosti Occidental, ktorá bola obvinená z nedostatočných postupov údržby, ale nebolo s ňou začaté žiadne trestné stíhanie. Druhá časť správy obsahovala 106 odporúčaní pre zmenu bezpečnostných postupov v Severnom mori:
Odporúčania viedli k prijatiu "Regulácie zariadení na mori" (Safety Case) v roku 1992. Najvýznamnejším z týchto odporúčaní bolo, že operátori museli predložiť bezpečnostný prípad, a že zodpovednosť za presadzovanie bezpečnosti v Severnom mori bola presunutá z ministerstva energetiky na Úrad zdravia a bezpečnosti práce, aby sa vylúčil konflikt záujmov, keď na výrobu a bezpečnosť dohliadala jedna agentúra. Katastrofa viedla k poistnému plneniu vo výške zhruba 1,4 miliardy dolárov, čo bola v tej dobe najväčšia katastrofa spôsobená človekom. Poisťovací a zaisťovací proces zistil závažné nedostatky, akými poisťovňa Loyds sledovala potenciálne expozície, a viedli k reformácii postupov. Pozostalí a príbuzní tých, ktorí zomreli, vytvorili združenie rodín Piper Alpha a preživších, ktorí bojovali za otázky bezpečnosti v Severnom mori. Bója, ktorá označuje zvyšky Piper Alpha, je umiestnená približne 1,1 námornej míle od náhradnej plošiny Piper Bravo. Trvalým účinkom Piper Alpha bolo založenie prvej post-Margaret Thatherovej odborovej organizácie Styčného výboru morského priemyslu. Pamätná plastika, zobrazujúca troch ropných pracovníkov, bola postavená v Ružovej záhrade v Hazlehead Park v Aberdeene. Tieto postavy symbolizujú na západe fyzickú podstatu morských obchodov, na východe mladosť a večný pohyb a na severe držiteľ odvíjajúcej sa špirály, ktorá predstavuje ropu. Vytvorila ju škótska sochárka Sue Jane Taylorová, ktorá navštívila plošinu Piper Alpha v predchádzajúcom roku a vytvorila veľkú časť diela okolo toho čo videla a okolo ropného priemyslu. Jeden z preživších bol použitý ako model postáv. V roku 1991 napísal škótsky skladateľ James McMillan skladbu pre klarinet a sláčikový orchester "Tuireadh", ako hudobný doplnok k pamätníku. V roku 2008, pri príležitosti 20 výročia, bola predstavená súborom Aberdeen Performing Acts hra "Nezabudnime", ktorú napísal dramatik Mike Gibb.
Začiatkom roku 1998, mesiac po 10. výročí, profesor David Alexander, riaditeľ Aberdeenského centra pre výskum tráum na univerzite Roberta Gordona, vykonal štúdiu o dlhodobých psychických a sociálnych dopadoch Piper Alpha. Podarilo sa mu nájsť 36 preživších, ktorí boli ochotní dávať rozhovory a vyplniť dotazníky. Takmer všetci v tejto skupine hlásili psychické problémy. Viac než 70 % opýtaných hlásilo psychologické a behaviorálne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. 28 z nich malo problémy pri hľadaní práce po katastrofe. Zdá sa, že niektorí morskí zamestnávatelia považujú preživších z Piper Alpha za tzv. Jonahs – nositeľov smoly, ktorí by nemali byť vítaní na iných plošinách. Rodinní príslušníci mŕtvych a preživších obetí taktiež hlásili rôzne psychologické a sociálne problémy. Alexander taktiež napísal, že "niektorí z týchto mužov sú silnejší než pred Piper. Naučili sa veci o sebe, zmenili svoje hodnoty, niektoré vzťahy sa stali silnejšími. Ľudia si uvedomili, že majú silu, o ktorej nevedeli. Tam bolo veľa hrdinstva". V roku 2013 na 25. výročie bolo vydané video Rozpamätávanie Piper-Noc, ktorá zmenila naše životy ako krok k zmene bezpečnosti. V Aberdeene sa konala trojdňová konferencia, ktorá reflektovala poučenie z Piper Alpha a všeobecných otázok bezpečnosti.
Táto nehoda bola uvedená v roku 1990 v dokumentárnom seriáli "Záchrana" o záchranných a pátracích silách RAF na základni RAF v Lossiemouthe v epizóde Piper Alpha. Zhodou okolností bol filmový štáb dokumentovať záchranné tímy na Loosiemouthe v čase nehody Piper Alpha. National Geographic predstavil tento incident v epizóde zo seriálu Sekundy pred katastrofou. V roku 2013 bol o nešťastí nakrútený dokumentárny film Skaza Piper Alpha.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.