Pľaša (vrch)
národná prírodná rezervácia From Wikipedia, the free encyclopedia
Pľaša[1] (poľ. Płasza; 1 162,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 21 km severovýchodne od Sniny.[5]
O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).
| Pľaša Płasza | |
| vrch | |
 Vrchol Pľaše v polovici marca | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Powiat leski |
| Obec | Stakčín |
| Katastrálne územie | Ruské[1] |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Podcelok | Bukovce |
| Povodia | Cirocha, Uh, Wetlina |
| Nadmorská výška | 1 162,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′46″S 22°24′06″V |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
| Najľahší výstup | z obce Runina po  a  turistickej značke |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Pľaša | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).
Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Juhozápadná časť hrebeňa a masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín[1], severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[6] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica, severovýchodne Wetlina a Stare Siolo a severne Strzebowiska, všetky patriace do gminy Cisna.[7] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Pľaša s najvyšším 5. stupňom ochrany[8], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.[5]
Pľaša leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.). Západným smerom sa nachádzajú Rypy (1 002 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Borsuk (725 m n. m.) a Veľký hrb (650 m n. m.), južným Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.) a Minčol (972 m n. m.), východným Ďurkovec (1 189 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Paportna (1 199 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Szczawnik (1 052 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.) a Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.).[2] Západné svahy odvodňuje Černegov potok do Cirochy v povodí Laborca, južné potok Pľaša do Uličky v povodí Uhu a severné potok Smerek do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5][7]
Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[9], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami, skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[10], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.
Výhľady
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast[7] s pásmom horských lúk – polonín a poskytuje panoramatické výhľady. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[11] Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).
Cez hrebeň a vrchol Pľaše vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Magistrála sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a iné.[2] Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).
Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Runiny, najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne. Obec je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.
Prístup
- po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak
- od juhovýchodu zo Sedla pod Ďurkovcom
- po
zelenej značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.); trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m - po
žltej značke z obce Nová Sedlica cez rázc. Jarabá skala[5]
Možnosti dopravy do turistických východísk
Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[12][13] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Vrchol Pľaše
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca
Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (v strede)
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v auguste
Výhľad z Pľaše na slovenskú stranu v pozadí Vihorlatské vrchy
Výhľad z Pľaše na poľskú stranu, na Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v zime
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu zo Sninského kameňa v zime
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
