![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ce/Speedometer.jpg/640px-Speedometer.jpg&w=640&q=50)
Otáčkomer
From Wikipedia, the free encyclopedia
Otáčkomer je prístroj slúžiaci na meranie otáčok motora alebo iných rotačných telies a zariadení.[1] Jeho ukazovateľ uvádza počet otáčok za minútu na kalibrovanom analógovom alebo digitálnom displeji.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ce/Speedometer.jpg/640px-Speedometer.jpg)
Prvé mechanické otáčkomery boli založené na meraní odstredivej sily, ako je tá, ktorá roztáča Wattov odstredivý regulátor. Za vynálezcu otáčkomera je považovaný nemecký inžinier Diedrich Uhlhorn, ktorý ho zostrojil v roku 1817. Od roku 1840 sa používal na meranie rýchlosti lokomotív.
Otáčkomery v automobiloch, lietadlách a iných dopravných prostriedkoch ukazujú počet otáčok kľukového hriadeľa motora a zvyčajne mávajú tzv. červené pole, ktoré upozorňuje na oblasť nebezpečných otáčok. Vodič alebo pilot tak môžu ubratím plynu znížiť otáčky motora a vrátiť sa do bezpečnej zóny. To je veľmi dôležité, pretože dlhé udržiavanie príliš vysokých otáčok motoru škodí. Dochádza pri ňom totiž k nedostatočnému mazaniu motora, čo má zvyčajne za následok prehrievanie jeho častí. Ak dôjde vplyvom zvýšených teplôt tiež k nedostatočnému chladeniu rotujúcich častí, môže sa motor aj zadrieť. Ale aj ak nedôjde k zadreniu, môže dlhodobý beh motora v príliš vysokých otáčkach spôsobiť zvýšené opotrebovanie súčiastok, ktoré si vyžiada neplánované a finančne nákladné opravy motora.