Operón
From Wikipedia, the free encyclopedia
Operón je funkčná jednotka DNA, ktorá obsahuje niekoľko génov, ktoré ovplyvňuje jediný promótor.[1] Tieto gény sú naraz transkribované do mRNA a buď prebieha translácia všetkých génov zároveň, alebo je mRNA štiepená (prebieha zostrih - splicing) na monocistrónové mRNA a translácia prebieha pre každý gén separátne, teda vznikajú úseky mRNA kódujúce len jeden gén. To znamená, že gény v operóne sú exprimované buď všetky naraz, alebo ani jeden. Viacero génov musí byť kotranskribovaných, aby úsek mohol byť nazvaný operónom.[2]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/48/Lac_operon1.png/450px-Lac_operon1.png)
Pôvodne sa predpokladalo, že operóny existujú len v prokaryotoch (ktoré zahŕňajú i organely ako plastidy odvodené z baktérií), ale od objavu prvých operónov v eukaryotoch na začiatku 90. rokov 20. storočiam[3][4] sa postupne objavovali ďalšie dôkazy poukazujúce na to, že operóny sú bežnejšie, než sa dovtedy predpokladalo.[5] Všeobecne platí, že expresia prokaryotických operónov vedie k tvorbe polycistrónových mRNA, zatiaľ čo eukaryotické operóny vedú k tvorbe monocistrónových mRNA.
Operóny existujú i u bakteriofágov.[6][7] Napríklad fág T7 má dva operóny. Prvý z nich kóduje rôzne produkty, napríklad špeciálnu T7 RNA polymerázu, ktorá sa môže viazať na a transkribovať druhý operón. Druhý operón obsahuje lyzujúci gén, ktorý vedie k rozpadu bunky.[8]