![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3a/Slovakia_1940.png/640px-Slovakia_1940.png&w=640&q=50)
Ochranná zóna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ochranná zóna (nem. Schutzzone) bolo územie v západnej časti Slovenskej republiky (Slovenského štátu), ktoré podliehalo pod vojenskú správu nacistického Nemecka.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3a/Slovakia_1940.png/640px-Slovakia_1940.png)
Toto územie získalo špeciálny status už na základe Zmluvy o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (Schutzvertrag), ktorá nadobudla platnosť 23. marca 1939.[1] Zónu ďalej určila nemecko-slovenská zmluva z 28. augusta 1939, ktorá bola podpísaná v Bratislave.
Zmluva poskytla Nemecku výhradné hospodárske, politické a vojenské právomoci v určenom priestore, ktorý bol vymedzený ako územie od západných hraníc Slovenskej republiky po východné okraje Malých Karpát a Bielych Karpát a pohoria Javorníky.[2][3][4]
Oficiálnym dôvodom vzniku Ochrannej zóny bolo, že Nemecká ríša prebrala ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.[5] V skutočnosti však išlo skôr o akési nárazníkové ochranné pásmo Nemeckej ríše na jej východnej hranici.
Po vzniku Ochrannej zóny Nemci zabrali a po celú vojnu využívali vojenské letisko v Kuchyni, a v Malých Karpatoch začali stavať vojenské opevnenia, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes. Za veliteľa Ochrannej zóny bol hlavným veliteľstvom brannej moci menovaný výnosom zo dňa 29. novembra 1939 generálmajor Wecke, veliteľ cvičišťa leteckých zbraní v Malackách.[6]