Obliehanie Sarajeva
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obliehanie Sarajeva bolo kľúčovou súčasťou vojny v Bosne a Hercegovine. Armáda Republiky srbskej obliehala mesto, ktoré držali bosnianske sily. S dĺžkou trvania 1429 dní (od noci 5. apríla 1992 do 29. februára 1996) ide o najdlhšie obliehanie v dejinách moderného vojenstva.
Obliehanie Sarajeva | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Vojny v Bosne počas Občianskej vojny v Juhoslávii | |||||||
Budova bosnianskeho parlamentu po tom čo bola zasiahnutá paľbou z tanku | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Bosna a Hercegovina Herceg-Bosna |
Juhoslávia (1992) Republika srbská (92-96) | ||||||
Velitelia | |||||||
Alija Izetbegović | Radovan Karadžić Ratko Mladić | ||||||
Sila | |||||||
70 000 | 13 000 | ||||||
Straty | |||||||
6137 zabitých | 2241 zabitých | ||||||
Obliehajúce sily mali vďaka geografickým podmienkam vynikajúcu šancu. Mesto Sarajevo, ktorého centrum sa rozkladá v údolí rieky Miljacka a je obklopené vysokými horami sa ukázalo byť ako ľahký cieľ. Juhoslovanská ľudová armáda (JNA), resp. Armáda Republiky srbskej (VRS) vytvorila okolo mesta líniu s dĺžkou 55 km, ktorú tvorila ťažká vojenská technika. Hneď ako Republika Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie, došlo k prvým stretom a eskalácii konfliktu. Na mesto dopadalo denne okolo 329 granátov. 22. júla 1993 - to bolo dokonca 3 777 čo bolo najviac za dobu obliehania. Vznikli ohromné materiálne škody; zničených bolo veľké množstvo (až 35 tisíc) budov. Ešte desať rokov po vojne boli stopy obliehania zrejmé, a rekonštrukcia mesta v nasledujúcich rokoch stála Bosnu aj medzinárodné spoločenstvo nemalé prostriedky. Boje si vyžiadali cca 11 000 ľudských životov (medzi nimi bolo 1601 detí), ďalších 50 000 ľudí bolo ranených.