Oblúk
From Wikipedia, the free encyclopedia
Oblúk je základná architektonická konštrukcia určená na prenesenie zaťaženia cez otvor (okno alebo dvere). Vertikálne zaťaženie prenáša hlavne kompresiou cez oblúkový tvar priečne na susedné opory.[1] Dokáže preklenúť väčší otvor ako preklad[2]. Dôležitá je kompresia zo záťaže nad oblúkom, pretože sa stará o integritu konštrukcie[2].
Môže ísť[3]:
- primárne o konštrukciu z klinových kameňov, tehál (klenáky) vytvorenú tak, že sa jednotlivé diely na základe vzájomného tlaku sa spolu podopierajú a držia tak nadpriemernú hmotnosť.
- sekundárne o akúkoľvek konštrukciu z dreva, ocele, betónu alebo iného materiálu, jednoliatu, alebo z viacerých kusov.
Boli prvýkrát vytvorené v údolí rieky Indus 2500 pred Kr.[2] Ako prví začali oblúk hromadne používať Rimania. Neskôr našiel uplatnenie v gotickej architektúre.[3]