Obdobie sťahovania národov na Slovensku
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obdobie sťahovania národov na Slovensku je etapa dejín územia súčasného Slovenska, ktorú možno ohraničiť viacerými časovými úsekmi. Počiatky sťahovania národov na území Podunajska je spojené s príchodom Hunov a zánikom rímskej moci a na prelome 4. a 5 storočia a trvalo do príchodu Slovanov v 6. storočí.[2][3] Etapa sa tak prekrýva s neskorými rímskymi, germánskymi a ranými slovanskými dejinami Podunajska a Slovenska a vyznačuje sa nestálou politickou a etnickou situáciou.
V dôsledku sťahovania národov sa na území dnešného Slovenska a v okolí postupne, no vždy len dočasne, usadilo viacero kmeňov rôzneho pôvodu – germánski Góti, Gepidi, Vandali a Longobardi, ďalej Alani, či mongolsko-turkickí Huni a nakoniec Slovania.[2][4] Okrem nich sa na sťahovaní národov v Karpatskej kotline podieľali aj sarmatské, či iné kmene doteraz neznámeho pôvodu a na území Slovenska podľa niektorých názorov naďalej existovali aj staršie etniká ako napr. púchovská kultúra.[5] Obdobie završuje príchod Slovanov a zánik germánskych ríš spojených so vzostupom moci Avarov. Niekedy v roku 567 zanikla ríša Gepidov, ktorí boli porazení Avarmi, a následne z Podunajska do Itálie v roku 568 odišli aj Longobardi, ktorí nomádov povolali na pomoc. Avari sa tak stali dominantnou silou v Podunajsku,[2][6] a ich ríša v sebe absorbovala zvyšky germánskeho obyvateľstva.[7]
Do dejín Podunajska z etnického hľadiska okrem slovanských presunov následne v rámci Avarskej ríše zasiahla migrácia Protobulharov a neskôr v 9. a 10. storočí príchod maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. (pozri: včasnoslovanské obdobie a Avarský kaganát)