Neokonfucianizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Neokonfuciovstvo alebo novokonfuciovstvo je forma konfucianizmu, ktorá vznikla počas dynastie Sung (960 − 1279) ale svoje korene má už v dynastii Tchang (618 − 907).[1]
Feng Jou-lan: „Dynastia Tchang, počas vlády ktorej dosiahol budhizmus svoj vrchol, bola tiež svedkom počiatku pozoruhodného oživenia konfucianizmu – intelektuálneho hnutia, ktoré sa stalo dominantným počas dynastií Sung a Ming“[2].
Neokonfuciovstvo je veľká syntéza, do ktorej vyúsťuje vývin čínskej filozofie v stredoveku. Za praotca neokonfuciovstva sa pokladá Chan Jü. Významným predstaviteľom bol aj čínsky filozof Ču Si.[1]