Muránska planina
pohorie From Wikipedia, the free encyclopedia
Muránska planina je krajinná oblasť, nachádzajúca sa v západnej časti Slovenského rudohoria. Je geomorfologickým podcelkom Spišsko-gemerského krasu v Banskobystrickom kraji.[1]
| Muránska planina | |
| pohorie | |
 Brána Muránskeho hradu | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Revúca, Rimavská Sobota |
| Nadradená jednotka |
Spišsko-gemerský kras |
| Susedné jednotky |
Heľpianske podolie Slovenský raj Stolica Tŕstie Klenovské vrchy Balocké vrchy Fabova hoľa |
| Súradnice | 48°45′18″S 20°00′47″V |
| Najvyšší bod | Kľak |
| - výška | 1 409 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 400 m n. m. |
 Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Muránska planina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Na západe planina siaha po údolie Klenovskej Rimavy, kde nadväzujú Balocké vrchy, o niečo severnejšie leží Fabova hoľa, oba podcelky Veporských vrchov. V tejto časti je presné vymedzenie komplikované, keďže hranica územia vedie lesným územím. Severne susedí Heľpianske podolie, podcelok Horehronského podolia a na severovýchode je Muránska planina úzkym pásom prepojená so Slovenským rajom. Juhovýchodnú hranicu so Stolickými vrchmi tvorí výrazný muránsky zlom, v ktorého línii vedie cesta z Tisovca na Horehronie. Od severovýchodu s planinou postupne susedia podcelky Stolica, Tŕstie a Klenovské vrchy. Najvyšším vrchom planiny je Kľak s výškou 1 408,7 m n. m.[2]
Geologicky patrí planina medzi krasové oblasti a je tvorená hlavne vápencami a dolomitmi jednotky silicika.
Zoznam vrcholov
| # | Vrchol | Výška (m) | Súradnice | Prístup |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Kľak | 1 409 | 48°46′45″S 19°57′57″V | neznačkovaný |
| 2. | Zadné hory | 1 297 | 48°46′36″S 19°56′50″V | neznačkovaný |
| 3. | Veľký Cigán | 1 235 | 48°47′12″S 20°01′24″V | neznačkovaný |
| 4. | Ostrica | 1 223 | 48°44′22″S 19°58′06″V | neznačkovaný |
| 5. | Malá Stožka | 1 204 | 48°46′30″S 19°55′29″V | neznačkovaný |
| 6. | Šarkanica | 1 151 | 48°42′47″S 19°57′56″V |  |
| 7. | Pavelková | 1 144 | 48°45′29″S 20°00′06″V | neznačkovaný |
| 8. | Vrbiarka | 1 127 | 48°44′27″S 19°59′21″V | neznačkovaný |
| 9. | Lopušná | 1 125 | 48°48′16″S 20°04′57″V | neznačkovaný |
| 10. | Macov vrch | 1 096 | 48°43′28″S 19°59′07″V | neznačkovaný |
| 11. | Dlhý vrch | 1 095 | 48°49′21″S 20°10′21″V | neznačkovaný |
| 12. | Homoľa | 1 083 | 48°49′48″S 20°11′32″V | neznačkovaný |
| 13. | Viecha | 1 073 | 48°48′54″S 20°05′59″V | neznačkovaný |
| 14. | Magura | 1 071 | 48°48′38″S 20°10′04″V | neznačkovaný |
| 15. | Šiance | 1 042 | 48°46′17″S 20°04′19″V | neznačkovaný |
| 16. | Ploštiny | 1 028 | 48°47′33″S 20°07′16″V | neznačkovaný |
| 17. | Hajnáš | 1 019 | 48°43′37″S 19°56′36″V | neznačkovaný |
| 18. | Grúň | 1 011 | 48°49′42″S 20°08′06″V | neznačkovaný |
Ochrana prírody
V oblasti žije viacero endemitických druhov fauny aj flóry. Od roku 1997 podlieha planina najvyššiemu stupňu ochrany prírody ako Národný park Muránska planina. Na jeho území je množstvo maloplošných chránených území.[3]
Galéria
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muránska planina
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.