Mohorovičićova diskontinuita

Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.

Schematizovaný rez zemským telesom. Moho diskontinuita vyznačená medzi kôrou a vrchným plášťom.

Je charakteristická náhlou zmenou hustoty z 2,9 na 3,3 kg.dm⁻³, čím vzniká odrazová plocha pre zemetrasné vlny. Objavil ju v roku 1909 chorvátsky geofyzik Andrija Mohorovičić.

Jej hĺbka je väčšia pod kontinentmi (v Himalájach viac ako 80 km), menšia pod oceánmi (niekedy menej ako 5 km). Najväčšia hrúbka Moho pod európskym kontinentom je v oblasti Pobaltia, kde sa blíži k 70 km. V oblasti Slovenska sa hĺbka Mohorovičičovej diskontinuity mení z menej ako 27,5 km v oblasti Podunajskej panvy po 40 km v oblasti Tatier.^[1]

Referencie

1. Bielik, M., Makarenko, I., Csicsay, K., Legostaeva, O., Starostenko, V., Savchenko, A., Šimonová, B., Dérerová, J., Fojtíková, L., Pašteka, R., Vozár, J., 2018, The refined Moho depth map in the Carpathian-Pannonian region. Contributions to Geophysics and Geodesy, 48, 2, s. 179-190

Pozri aj

• Stavba Zeme
• Gutenbergova diskontinuita

Portál vied o Zemi