sovietske stíhacie lietadlo From Wikipedia, the free encyclopedia
Mikojan-Gurevič MiG-25 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-25; v kóde NATO: „Foxbat“) je jednomiestne nadzvukové prepadové stíhacie a prieskumné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
| MiG-25 | |
 Dvojmiestna cvičná verzia MiG-25PU | |
| Typ | prepadové stíhacie lietadlo prieskumné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Gorkovský letecký závod Ordžonikidzeho |
| Prvý let | 6. marca 1964 (Je-155R-1) 9. septembra 1964 (Je-155P-1) |
| Zavedený | 13. apríla 1972 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Alžírske vzdušné sily Sýrske arabské vzdušné sily |
| Výroba | 1969 – 1985 |
| Vyrobených | 1 186 |
| Cena za kus | 15 mil. USD (v roku 1984) |
| Varianty | MiG-25P MiG-25R |
Koncom 50. rokov 20. storočia začali USA zavádzať do služby nadzvukový strategický bombardér B-58 Hustler a spustili vývoj prieskumného lietadla SR-71 Blackbird, ktoré mohlo dosiahnuť rýchlosť až Mach 3,3. Sovietsky letecký priemysel sa tak musel vysporiadať s neľahkým zadaním, ktorého úlohou bolo vytvorenie účinných prostriedkov na boj s týmito novými hrozbami. V tej dobe už mala konštrukčná kancelária A. I. Mikojana isté skúsenosti s vývojom moderných nadzvukových stíhacích lietadiel (projekty I-3U, I-7U, I-75 a Je-150). Hlavne ich posledné prototypy (Je-150 a Je-152) dokázali lietať v dostatočnej výške a potrebnou rýchlosťou. Avšak chýbal im patričný dolet, výkonný rádiolokátor a rakety s väčším dosahom.
Vývoj lietadla s uvedenými požiadavkami bol spustený v roku 1961 a projekt dostal meno Je-155. Okrem záchytnej stíhačky (Je-155P) prebiehal ešte vývoj prieskumného variantu (Je-155R) a stíhacieho bombardéra, ktorý mal byť schopný niesť aerobalistickú raketu. Prvé dva návrhy, záchytného a prieskumného lietadla, boli dňa 5. februára 1962 podporené vedením ministerstva obrany. V tom istom roku bola spustená výroba štyroch testovacích exemplárov – dvoch vo verzii záchytnej stíhačky (Je-155P1 a Je-155P2) a dvoch v prevedení prieskumného lietadla (Je-155R1 a Je-155R2). Ako prvý bol v lete 1964 hotový Je-155P1, s ktorým testovací pilot Ostapenko vzlietol dňa 9. septembra 1964. O rok neskôr bol otestovaný aj prototyp Je-155P2. V roku 1966 už podstupovali štátne skúšky ďalšie dva stíhacie prototypy, Je-155P3 a Je-155P4, ktoré boli testované so štyrmi zavesenými raketami (prvé dve lietadlá mohli niesť len jeden pár rakiet K-40). Pre doladenie kompatibility rádiolokátora a rakiet bol používaný aj prototyp Je-155P5, postavený na báze lietadla Tu-104A.
Dňa 5. októbra 1967 dosiahol skúšobný pilot A. V. Fedotov na prototype Je-155P1 svetový rekord. S užitočným zaťažením 1 – 2 tony sa dostal do výšky 29 977 m m a prekonal tak vtedajší rekord USA o 4 000 m.
V roku 1967 bol vyrobený prototyp Je-155P6 s viacerými konštrukčnými vylepšeniami. Išlo hlavne o lepšie vybavenie kabíny pilota, predĺženie prednej časti trupu, použitie vylepšených motorov a modifikovaného systému riadenia prívodu vzduchu. K ďalším zmenám patrilo zväčšenie plochy kýlu a spevnenie krídel. Následne bolo pre potreby štátnych skúšok vyrobených ďalších 5 prototypov, ktoré boli testované až do roku 1970. Onedlho na to získalo sovietske letectvo prvé sériové MiG-25P a podrobilo ich vojskovým skúškam. Dňa 13. apríla 1972 boli stíhacie lietadlá MiG-25P prijaté do služby.[1]
O zaradení MiG-25 do výzbroje sa uvažovalo v roku 1979 (na žiadosť sovietskej strany) aj v ČSĽA. Sovietský návrh bol 24 kusov, česko-slovenský 4 kusy prieskumnej verzie.[2]
MiG-25P je veľké prepadové lietadlo, ktorého dĺžka je 22,30 m. 80% draku stroja pozostáva z nerezovej teplu odolnej ocele VNS-2, VNS-4 a VNS-5. Zvyšných 8% konštrukcie je z titánu a 11% z hliníkovej zliatiny D19. Lietadlo má dve vertikálne chvostové plochy a lichobežníkové krídla s rozpätím 14,06 m. Krídla majú šípovitosť 42.5° na nábežnej hrane a 41° na odtokovej hrane.
Pohon MiGu-25P zabezpečovali dva motory Tumansky R-15B-300 s prídavným spaľovaním. Ťah každého z motorov bol 73,5 kN, pri použití forsáže až 109,8 kN. Lietadlo dosiahlo maximálnu rýchlosť 3 000 km/h, bolo to však bez výzbroje a vo výške 13 000 m. V reálnych podmienkach neprekračovali piloti rýchlosť 2 750 km/h a v nízkych nadmorských výškach je to len 1 200 km/h. MiG-25P mal vo vnútoných palivových nádržiach 14 570 kg paliva. Lietadlo vyzbrojené raketami dokázalo pri nadzvukovej rýchlosti preletieť 940 km.
MiG-25P mal pod krídlami štyri závesníky, na ktorých mohol niesť dva typy rakiet. Na vnútorných pylónoch mal zvyčajne zavesenú dvojicu striel R-40T s infračerveným navádzaním a dosahom 25 km. Na vonkajších to boli dve R-40R s poloaktívnym navádzaním a dosahom 30 km. Stíhačka bola vybavená rádiolokátorom Smerč-A, ktorý dokázal detegovať ciele s efektívnou odrazovou plochou 16 m² na 100 km. Radar mohol zameriavať ciele na vzdialenosť 50 km.[3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
