Merkúr
kamenná planéta / From Wikipedia, the free encyclopedia
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Merkúr | |
Elementy dráhy (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Veľká polos | 57 909 176 km 0,387 098 93 AU |
Obvod dráhy | 360 miliónov km |
Excentricita (e) | 0,205 630 69 |
Doba obehu (P) | 87,969 34 d (0,240 846 9 a) |
Synodická doba obehu | 115,8776 d |
Priemerná obežná rýchlosť | 47,36 km/s |
Maximálna obežná rýchlosť | 58,98 km/s |
Minimálna rýchlosť | 38,86 km/s |
Sklon dráhy (i) | 7,004 87° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 48,331 67° |
Argument perihélia (ω) | 29,124 78° |
Stredná anomália (M) | ? |
Počet satelitov | 0 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 4 879,4 km |
Povrch | 7,5×107 km² |
Objem | 6,083×1010 km³ |
Hmotnosť | 3,3022×1023 kg (0,055274 hmotnosti Zeme) |
Hustota (ρ) | 5,427 g/cm³ |
Gravitácia na rovníku | 3,726 m/s² |
Úniková rýchlosť | 4,299 km/s |
Rotačná perióda | 58,6462 d (58 d 15,5088 h) |
Rýchlosť rotácie | 10 892 km/h |
Sklon osi rotácie | ~0,01° |
Rektascenzia severného pólu | 281,01° (18 h 44 min 2 s) |
Deklinácia | 61,45° |
Absolútna magnitúda | ? |
Albedo | 0,10 – 0,12 |
Povrchová teplota | 90 – 440 – 700 |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | kyslík 42 % sodík 29 % vodík 22 % hélium 6 % draslík 0,5 %[1] |
Atmosférický tlak | 2,10−7 Pa |
Hustota atmosféry | ? |
Výška atmosféry | ? |
Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym impaktnými krátermi. Nemá hustú atmosféru, ktorá by dokázala regulovať povrchovú teplotu. Z toho dôvodu jej rozdiel kolíše v rozmedzí +440 °C počas dňa a −180 °C v noci. Napriek tomu, že je Merkúr najbližšie k Slnku, nedrží teplotný rekord medzi planétami slnečnej sústavy. Ten patrí Venuši, ktorá je od Slnka síce ďalej, ale panuje na nej silný skleníkový efekt.
Jeho priemer je 38 % priemeru Zeme, čo je 1,4-krát viac ako priemer Mesiaca.[2] Merkúr má vysokú hustotu a slabé, no predsa prítomné magnetické pole. Vytvára ho masívne kovové jadro vo vnútri planéty. Merkúr obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je, naopak, veľmi pomalá. Nemá žiadny mesiac.
Pre svoj najrýchlejší pohyb po oblohe zo všetkých planét bol Rimanmi pomenovaný podľa posla bohov Merkúra.[3] Planéta je známa už od staroveku, hoci sa voľným okom ťažšie pozoruje. Keďže sa jeho dráha nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej alebo rannej oblohe.
Merkúr skúmali zatiaľ dve kozmické sondy. Prvá z nich, Mariner 10, v rokoch 1974 – 75 trikrát preletela okolo Merkúra a urobila viac než 10 000 snímok jeho povrchu. V rokoch 2008 – 2015 sa na výskume podieľala sonda MESSENGER, ktorá bola po troch preletoch v marci 2011 navedená na obežnú dráhu okolo planéty, kým nedopadla na jeho povrch.