Membránový transport
From Wikipedia, the free encyclopedia
Membránový transport je termín používaný vo fyziológii a molekulárnej biológii a označuje súbor mechanizmov umožňujúcich prestup látok cez plazmatickú membránu. Bunková membrána je polopriepustná (semipermeabilná) – prenikať do bunky (alebo jej organel) alebo z nej unikať tak môžu len niektoré látky, pričom tento prestup je až na malé výnimky riadený.
Najvýznamnejšou hodnotou membránového transportu je gradient, ktorý môže byť koncentračný (na jednej strane membrány je látka vo vyššej koncentrácii ako na druhej) alebo elektrický. Transport látok v smere gradientu sa označuje ako pasívny a nevyžaduje energiu, transport proti smeru gradientu je aktívny a energiu vyžaduje (vo forme štiepenia ATP).