![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a8/29-_Imperatriz_rainha_D._Leopoldina.jpg/640px-29-_Imperatriz_rainha_D._Leopoldina.jpg&w=640&q=50)
Mária Leopoldína Habsbursko-lotrinská
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mária Leopoldína Habsbursko-lotrinská (* 22. január 1797, Viedeň, Svätá ríša rímska – † 11. december 1826, Rio de Janeiro, Brazília) bola prvou cisárovnou Brazílie ako manželka cisára Petra I. od 12. októbra 1822 až do svojej smrti. Bola aj portugalskou kráľovnou počas krátkej vlády svojho manžela ako kráľa Petra IV. od 10. marca do 2. mája 1826.
Mária Leopoldína Habsbursko-lotrinská | |
brazílska cisárovná | |
![]() Portrét od Josepha Kreutzingera, okolo roku 1815 | |
![]() | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Habsbursko-lotrinská |
Panovanie | 12. október 1822 – 11. december 1826 |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Nemecky: Caroline Josepha Leopoldine Franziska Ferdinanda |
Narodenie | 22. január 1797 Hofburg, Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Svätá ríša rímska |
Úmrtie | 11. december 1826 (29 rokov) Palác svätého Krištofa, Rio de Janeiro, Brazílske cisárstvo |
Pochovanie | 14. december 1826 Kláštor Panny Márie Pomocnice, Rio de Janeiro 9. november 1911 Kláštor svätého Antona, Rio de Janeiro 12. október 1954 Pamätník nezávislosti Brazílie, São Paulo |
Rodina | |
Manžel |
Pedro I. Brazílsky a IV. Portugalský |
Potomstvo |
Mária II., kráľovná Portugalska João Carlos Januária Mária Brazílska Paula Brazílska Františka Karolína Portugalská Pedro II. |
Otec | František II. |
Matka | Mária Terézia Neapolsko-sicílska |
Ďalšie tituly | |
Portugalská kráľovná | |
10. marec 1826 – 2. máj 1826 | |
Odkazy | |
![]() | Mária Leopoldína Habsbursko-lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Narodila sa vo Viedni v Rakúsku ako dcéra cisára Svätej ríše rímskej Františka II. a jeho druhej manželky Márie Terézie Neapolsko-sicílskej. Medzi jej početnými súrodencami boli aj rakúsky cisár Ferdinand I. a Mária Lujza, manželka Napoleona Bonaparteho.
Vzdelanie, ktoré získala v detstve a dospievaní, bolo široké a eklektické, s vyššou kultúrnou úrovňou a dôslednejšou politickou prípravou. Takéto vzdelávanie malých princov a princezien z rodu Habsburgovcov vychádzalo z výchovného presvedčenia iniciovaného ich starým otcom, cisárom Svätej ríše rímskej Leopoldom II., ktorý veril, „že deťom treba už od útleho veku vštepovať vysoké vlastnosti, ako sú ľudskosť, súcit a túžba robiť ľudí šťastnými.“[1] Vďaka hlbokej kresťanskej viere a solídnemu vedeckému a kultúrnemu zázemiu (ktoré zahŕňalo aj medzinárodnú politiku a predstavy o vláde) bola arcivojvodkyňa od útleho veku pripravovaná na to, aby bola správnou kráľovnou.
V 21. storočí niektorí historici predpokladajú, že bola jedným z hlavných aktérov procesu vyhlásenia nezávislosti Brazílie, ktorý sa uskutočnil v roku 1822.[2][3][4] Jej životopisec, historik Paulo Rezzutti, tvrdí, že Brazília sa stala štátom najmä vďaka nej. Podľa neho manželka Doma Pedra „prijala Brazíliu ako svoju krajinu, Brazílčanov ako svoj ľud a nezávislosť ako svoju záležitosť.“ Bola tiež poradkyňou svojho manžela Petra pri dôležitých politických rozhodnutiach, ktoré odrážali budúcnosť národa, ako napríklad Dia do Fico a následný odpor a nesúhlas portugalských súdov v súvislosti s návratom manželov do Portugalska. Následne sa za riadenie krajiny počas ciest cisára Petra po brazílskych provinciách považuje za prvú ženu, ktorá sa stala hlavou štátu v nezávislej americkej krajine.[5][6][7]