Lúžňanské súvrstvie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lúžňanské súvrstvie označované aj ako spodnotriasové kremence je súvrstvie spodnotriasového veku známe z tektonických jednotiek tatrika, fatrika, severného veporika a zemplinika v Západných Karpatoch. Súvrstvie definovala O. Fejdiová[1] v roku 1980. Typové lokality sa nachádzajú pri Liptovskej Lúžnej (južne od Ružomberka) a Donovaloch, na severných svahoch Ďumbierskych Tatier.
Rýchle fakty Zloženie, Umiestnenie ...
Lúžňanské súvrstvie | |
---|---|
Krížové zvrstvenie v triasových kremencoch lúžňanského súvrstvia tatrika. Malé Karpaty, Traja jazdci. (Geologické kladivo je 28 cm dlhé.) | |
Nadložie | verfénske súvrstvie |
Podložie | kryštalinikum alebo Meďodolské súvrstvie Devínske súvrstvie Krivosúdske súvrstvie |
Hrúbka | 45 – 200 m |
Vek | spodný trias (permoskýt) |
Zloženie | |
Primárne | kremence, akrózy, droby a pieskovce |
Ostatné | ílovce, zlepence |
Umiestnenie | |
Názov podľa | obce Liptovská Lúžna |
Pomenovaná | Fejdiová (1980) |
Región | Západné Karpaty |
Krajina (y) | Slovensko |
Zavrieť
Analóg lúžňanského súvrstvia z hronika sa nazýva benkovské súvrstvie. V alpskej literatúre sú ich ekvivalenty známe ako semeringské kvarcity.