Kulturológia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kulturológia, kultúrne štúdiá alebo veda o kultúre, tiež filozofia kultúry (z latinčiny: colere, cultus, "pestovať" – pôvodne skultúrňovanie, zušľachťovanie zeme a z gréčtiny: logos, "veda, náuka"), je výskumná orientácia, študijný odbor formujúci sa ako holistická, komparatívna a interdisciplinárna veda o kultúre. Študuje špecifiká hmotnej a duchovnej kultúry civilizácií, etnických skupín a národov v konkrétnom historickom období a ich vzájomných vzťahoch.
Koncipovanie kulturológie ako špecifickej oblasti humanitných poznatkov siaha k novoveku v súvislosti s filozofickým koncepciami dejín u Vica, Herdera a Hegla. Na podklade kultúrnych poznatkov skúma konkrétne kultúrne javy. Kulturológia patrí k sociálno-humanitným odborom, hoci aktívne využíva metódy prírodných vied a špeciálne metódy výskumu v sociálnej oblasti. Využíva integratívný prístup, v orientácii na existenciu a činnosť človeka v spoločnosti.
Kulturológia skúma kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, špecifickú ľudskú činnosť, ktorá nie je vlastná iným biologickým formám života (kultúra je najvýznamnejším znakom, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov; človek je v kulturologickom nazeraní chápaný ako tvorca kultúry a sociokultúrneho prostredia).[1]
Je to spoločenská veda, ktorá skúma kultúru ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, idey a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Patrí k odvetviu spoločenských vied, ktoré sa zaoberajú vedeckým porozumením, popisom, analýzou a predpoveďou kultúry ako celku.
Podľa L. A. Whitea etnológia a antropológia študovali rôzne kultúrne praktiky zahŕňajúce rôzne aspekty (sociologické, psychologické atď.), preto kulturológia vznikla ako disciplína zameraná výlučne na kultúrne aspekty.[2] Kulturologické nazeranie predpokladá vyjadrovanie sa pomocou ustálených pojmov – terminologický aparát (súbor cielene získaných informácií, logicky zdôvodnenou sústavou pojmov a systémom vzťahov a súvislostí týkajúcich sa kultúry).
Podľa Václava Soukupa kulturológia skúma kultúru ako systém nadbiologicky vytvorených prostriedkov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa ľudia adaptujú v prostredí.[3] Podľa Viery Gažovej je to medziodborová disciplína, zaoberajúca sa integrálnym štúdiom kultúry na úrovni rodu Homo (rodová kultúra), zákonitostí vzniku, vývoja a fungovania sociokultúrnych systémov v priestore a čase (kultúr, subkultúr, kontrakultúr) a jednotlivca (osobnostná kultúra).[4]
Kulturológia integruje a syntetizuje poznatky vied o kultúre, človeku a spoločnosti.
Kulturológia na úrovni teórie interdisciplinárne spolupracuje s dejinami kultúry, umenia a estetiky, sociálnou antropológiou, sociológiou. Na úrovni praxe s ekonomiko a manažmentom kultúry, právom a legislatívou v kultúre. Kulturológia v systéme vied znamená interpretovanie javov iných vedných odborov, kulturologickou optikou (interdisciplinárny aspekt kulturológie) zaujíma paradigmatické východiská a diskurzívnu prax definície kultúry.
Na Slovensku je kulturológia ako študijný odbor akreditovaný v Nitre (Univerzita Konštantína Filozofa) a v Bratislava (Univerzita Komenského).