![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/42/SpaceShuttleGroundProcessingVision.jpg/640px-SpaceShuttleGroundProcessingVision.jpg&w=640&q=50)
Kritika programu Space Shuttle
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kritika programu Space Shuttle (programu raketoplánov) vychádzala z tvrdenia, že program raketoplánov NASA nedosiahol sľubované ciele spojiť nízke náklady s vysokým úžitkom. Presnejšie povedané, NASA podľa nej zlyhala v cieli znížiť náklady na lety do vesmíru. Náklady na štart raketoplánu na každý kilogram nákladu sa ukázali výrazne vyššie ako u klasických rakiet. Kritika sa zameriavala aj na otázky dizajnu, nákladov, riadenia a bezpečnosti.
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/42/SpaceShuttleGroundProcessingVision.jpg/640px-SpaceShuttleGroundProcessingVision.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/34/SpaceShuttleGroundProcessingActual.jpg/640px-SpaceShuttleGroundProcessingActual.jpg)
V roku 2011, krátko pred ukončením programu, boli náklady na jeden let raketoplánu odhadnuté na 450 miliónov dolárov, alebo 18 000 dolárov za kilogram na nízku obežnú dráhu (NOD). Na porovnanie štart ruskej rakety Proton, z veľkej časti založenej na dizajne z roku 1965, stojí asi 110 miliónov dolárov, okolo 5 000 dolárov za kilogram na NOD. Keď sa zohľadnia všetky náklady na projekt a údržbu, tak sa konečné náklady na program raketoplánov, spriemerované za všetky misie prispôsobené inflácii, odhadujú na 1,5 miliardy dolárov za štart alebo 60 000 dolárov za kilogram na NOD. To je v ostrom kontraste s pôvodne plánovanými nákladmi vo výške 236 dolárov za kilogram nákladu v cenách z roku 1972 (približne 1 300 dolárov za kilogram pri započítaní inflácie z roku 2013).
Raketoplán neuspel v cieli dosiahnuť spoľahlivý prístup do vesmíru čiastočne kvôli viacročnému prerušeniu programu po katastrofách raketoplánov Challenger v roku 1986 a Columbia v roku 2003. Tlak na rozpočet NASA, spôsobený dlhodobo vysokými nákladmi, znamenal eliminovanie pilotovaných letov za NOD (nijaké takéto lety sa neuskutočnili od čias programu Apollo) a vážne obmedzenie použitia nepilotovaných vesmírnych sond. Podpora raketoplánu a spoliehanie sa naň spomalili domáci komerčný program klasických rakiet po katastrofe raketoplánu Challenger v roku 1986.