Korunovácia

Korunovácia je slávnostný ceremoniál, pri ktorom sa do rúk korunovanej osoby vkladá zvláštna moc a výsady. Znamením tejto moci je obyčajne koruna.

Korunovácia Mateja rímsko-nemeckým cisárom v roku 1612 na dobovej medirytine

V dedičnej monarchii je podľa zákonov dedičnosti novým panovníkom menovaný nasledovník trónu, obyčajne korunný princ, najstarší syn.

Monarchovia, teda králi a cisári, bývajú spravidla uvedení do úradu korunováciou. Nie však vo všetkých krajinách je to zaužívané, napríklad Španielsko takú tradíciu nemá. Korunováciou je uzavretá aj vazalská zmluva s poddanými. Naopak nový panovník potvrdzuje všetky práva a privilégiá, ktoré platia v jeho ríši.

V Uhorskom kráľovstve bol v stredoveku korunovačným mestom Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), v ranom novoveku (od roku 1563 do roku 1830) ním bola Bratislava, konkrétne katedrála svätého Martina. Korunovácia Františka Jozefa I. sa v roku 1867 konala v Budapešti.

Literatúra

• KUBEŠ, Jiří: Trnitá cesta Leopolda I. za říšskou korunou (1657-1658) : Volby a korunovace ve Svaté říši římské v raném novověku. České Budějovice : Veduta, 2009. 327 s. ISBN 978-80-86829-43-2
• LENGYELOVÁ, Tünde - PÁLFFY, Géza (eds.): Korunovácie a pohreby : Mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku. Budapest - Békéscsaba : Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied - Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016. 228 s. ISBN 978-615-5615-35-1
• VÁCHA, Štěpán – VESELÁ, Irena – VLNAS, Vít – VOKÁČOVÁ, Petra: Karel VI. a Alžběta Kristýna : Česká korunovace 1723. Praha – Litomyšl : Národní galerie – Paseka, 2009. 520 s.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Korunovácia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korunovácia