From Wikipedia, the free encyclopedia
Kontrastná látka je rádiologický termín, ktorý sa používa pre tekutiny, plyny alebo tuhé substancie, ktoré zlepšujú kontrast a vzájomnú odlíšiteľnosť dvoch orgánov alebo tkanív. Ich spektrum je veľmi široké a využívajú sa vo všetkých základných zobrazovacích metódach.
Základnou podmienkou ich použitia je bezpečnosť pre človeka.
Signálová intenzita tkanív pri zobrazovaní magnetickou rezonanciou (MR) je spojením ich fyzikálnych vlastností (najmä T1 a T2 relaxácie a protónovej denzity) a vlastností prístroja (sily jeho magnetického poľa a typu použitej zobrazovacej sekvencie). Bohužiaľ rovnako ako pri ostatných zobrazovacích modalitách sa signálová intenzita rôznych tkanív vzájomne prekrýva – a to i napriek tomu, že táto metóda má v súčasnosti najlepšiu tkanivovú rozlišovaciu schopnosť. Výsledkom je nemožnosť bližšie určiť alebo nájsť príslušnú chorobnú zmenu. Jedným zo spôsobov, ako tento problém čiastočne prekonať, je práve použitie kontrastných látok.
Základom je ovplyvňovanie relaxačného času protónov. Látky, ktoré majú nepárny počet protónov a neutrónov majú vlastný magnetický moment, ktorý dokáže v prítomnosti silného vonkajšieho magnetického poľa vytváraného v MR prístroji ovplyvňovať magnetické vlastnosti okolitých molekúl – čo v konečnom dôsledku ovplyvní ich signálovú intenzitu. Vlastnosti, ktoré sa tu konkrétne uplatňujú:
Ľudský zrak lepšie postrehne zosvetlenie ako stmavnutie, navyše skrátenie T1 je rýchlejší proces ako v prípade T2 – preto je dominantnou vlastnosťou väčšiny MR kontrastných látok skrátenie T1 relaxácie a teda zosilnenie SI v T1 váženom obraze.
Sú to k.l., ktoré sa cielene nevychytávajú v žiadnom type buniek a šíria sa v cievnom priečisku a telových tekutinách. Sú najpoužívanejšou skupinou v MR zobrazovaní. Možno ich rozdeliť na látky s nízkou a vysokou molekulárnou hmotnosťou.
Túto skupinu tvoria najmä paramagnetické cheláty gadolínia. Gadolínium samotné je totiž pre človeka vysoko toxické, preto musí byť viazané vo forme vo vode rozpustných chelátových komplexoch. Prvou látkou, ktorá sa použila ako k.l. v MR zobrazovaní, bol v roku 1988 Gd-DTPA (gadopentetát dimeglumínu; obchodný názov Magnevist; výrobca Schering AG, SRN). K ďalším významným k.l. z tejto skupiny patrí Gd-BOPTA (gadobenát dimeglumínu; obchodný názov MultiHance; výrobca Bracco, Taliansko). Táto látka bola síce pôvodne určená na zobrazovanie pečene, ale u ľudí sa vylučuje až v 96% obličkami, preto sa zaraďuje do tejto skupiny. Ďalšou používanou látkou je Gd-DTP-BMA (gadodiamid; obchodný názov Omniscan, výrobca Amersham Health, USA). Treba spomenúť i gadobutrol (obchodný názov Gadovist; Schering AG, SRN), ktorý je výnimočný tým, že obsahuje dvojnásobnú koncentráciu chelátu gadolínia a využíva sa primárne v MR angiografii.
Všetky vyššie spomínané látky majú podobné farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti, indikácie i nežiaduce účinky. Podávajú sa vnútrožilovo v dávke 0,1 až 0,3 mmol/kg váhy (0,2 až 0,6 ml/kg); nižšia dávka (0,05 mmol/kg) sa používa pri dynamickej postkontrastnej štúdií na prítomnosť mikroadenómov hypofýzy, vyššia (až 0,5 mmol/kg) pri CE-MRA, niektorých ložiskách v mozgu a mieche, perfúznych štúdiách mozgu. Vďaka svojej rozpustnosti zostávajú v cievnom riečisku len veľmi krátko a rýchlo sa difúziou šíria do extracelulárnej tekutiny. Na bielkoviny krvnej plazmy sa prakticky neviažu. Vylučovanie z tela je takmer výhradne obličkami, s polčasom cca 90 minút, kompletné vylúčenie z tela netrvá dlhšie ako 24 hodín (pri normálne fungujúcich obličkách).
Ich použitie je široké a závisí na predpokladanej diagnóze a klinickej otázke. Jednou z najdôležitejších vlastností k.l. a dôvodom ich častého podávania pri zobrazovaní centrálnej nervovej sústavy je ich schopnosť prenikať poškodenou hematoencefalickou bariérou. Typicky sa napríklad používajú pri zobrazovaní nádorov v akejkoľvek oblasti, pri MR angiografií, dynamických štúdiách perfúzie a podobne.
Tento typ k.l. patrí k najbezpečnejším liečivám vôbec. Boli podané niekoľkým desiatkam miliónov pacientov, pričom nežiaduce účinky sa objavili u 1 – 2 % a mali mierny charakter – najčastejšie nevoľnosť a pocit tepla alebo bolesti v mieste podania. Nezistil sa vzostup nežiaducich účinkov pri zvýšení dávky k.l; žiadne zhoršenie funkcie obličiek u pacientov, ktorí ju už mali z rôznych dôvodov poškodenú; žiadne významnejšie riziká pri ich podaní deťom.
Tieto kontrastné látky majú tú dôležitú vlastnosť, že dlhšie pretrvávajú v cirkulujúcej krvi. Sú vytvorené pre potreby MR angiografie. V snahe o vytvorenie ideálneho typu takejto kontrastnej látky sa zatiaľ objavili tri prístupy:
Všetky sú zatiaľ v štádiu klinických skúšok.
Ide o skupinu k.l., ktorá sa špecificky vychytáva v bunkách niektorých tkanív. Viaceré z nich sú vo fáze vývoja a klinických štúdií, majú však veľkú perspektívu.
Možno tu rozlíšiť dve skupiny:
Základnou myšlienkou je to, že ak sa v pečeni nachádzajú ložiská, ktoré nie sú pôvodom z hepatocytov, alebo neobsahujú Kupferove bunky, nebudú tieto kontrastné látky vychytávať a zobrazia sa vďaka vyššiemu kontrastu v porovnaní s k.l. vychytávajúcim okolím.
Kontrastné látky tohoto typu patria do skupiny USPIO – veľmi malých paramagnetických čiastočiek oxidu železa (skratka je z anglického „ultra-small particles of iron oxide“). Vďaka svojej veľkosti sa dokážu dostať z ciev do medzibunkových priestorov tkanív a odtiaľ do lymfatických ciev, kde sú pohlcované makrofágmi.
Vo fáze klinických štúdií sa nachádza kontrastná látka AMI 227 (obchodný názov Sinerem alebo Combidex, výrobca Guerbet, Francúzsko a Combidex, USA). Spôsobuje na T2 vážených obrazoch homogénny pokles intenzity signálu lymfatických uzlín, zatiaľ čo u lymfatických uzlín postihnutých napríklad metastázami je signál nehomogénny a vyšší. Podáva sa pomalou infúziou v dávke 2,6 mg Fe/kg. Ideálny zobrazovací čas je 24 až 36 hodín po dokončení podávania k.l.
Sú určené na zvýraznenie kontrastu medzi tráviacou trubicou a okolitými orgánmi a štruktúrami. Podávajú sa perorálne (vypijú sa alebo prehltnú) alebo per rectum (hadičkou cez konečník do hrubého čreva). Rovnako ako pri vnútrožilovo podávaných k.l., niektoré zvyšujú signálovú intenzitu, iné ju znižujú. K najčastejším nežiaducim účinkom patrí hnačka, bolesť brucha a nadúvanie.
Vzhľadom na ich vyššiu cenu a menší význam pri diagnostike sa používajú pomerne zriedkavo. K najznámejším patria Magnevist enteral, FerriSeltz, Abdoscan, Lumirem, LumenHance a ďalšie (všetko obchodné názvy).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.